Kórea (história)

Kórea (história)
Invázia severnej Kórey do južnej v júni 1950 výrazne posunula ohnisko konfliktu
medzi Východom a Západom z Európy do Ázie. Neskôr sa posúvalo do dalších castí
sveta. Išlo vlastne o proces, ktorý sa zacal v roku 1949 vítazstvom komunistov Cíne.
Napriek tomu, že Moskva celé desatrocie hrozila a dávala ultimáta v prípade Berlína,
pokusy vyhnat Západ z rozdeleného mesta nezopakovala. Možné dôsledky priamej
americko - sovietskej konfrontácie hrozili privysokým rizikom, ked Kremel v roku 1949
získal atómovú bombu. Zastrašovanie tažiace zo vzájomného strachu oboch velmocí z
jadrového arzenálu protivníka sa stalo jednou z rozhodujúcich crt ich vztahu. Vojna v
Kórei bola pre Washington výzvou na súboj. Jeho politika zadržiavania v gréckej
obcianskej vojny a pri blokáde Berlína fungovala na jednotku aj priameho nasadenia
amerických vojsk. V prípade Kórey boli dve alternatívy: bud poslat americké sily na
polostrov, alebo umožnit komunistickej severnej Kórey Kim IR - sena, aby sa násilne
opätovne zjednotila s Južnou Kóreou. Necinnost by vytvorila neštastný precedens pre
inú rozdelenú krajinu - Nemecko a v ešte väcšej miere pre skutocne rozdelené mesto -
Berlín.
Navyše, kórejská vojna sa rozpútala necelých devät mesiacov po vítazstve Mao Ce -
tunga v cínskej obcianskej vojne. Zdalo sa, že komunizmus sa dal na vítazné taženie
Áziou, co viedlo Washington k rozhodnutiu, že ho treba zastavit. Generál Alexander
Haig, ktorý sa neskôr stal hlavným velitelom NATO v Európe, bojoval v Kórei ako nižší
dôstojník. Severokórejskú inváziu považoval za súcast politiky ovplyvnenú sovietskym
zväzom. Ked americania s vojskami spojencov odrazili inváziu a prenikli do severnej
Kórey, do boja sa zapojili na strane severokórencanov cínske vojská. Sovieti nasadili v
severnej Kórey stíhacie a proti lietadlové jednotky, avšak v ovela menšej miere. Ich
prítomnost sa tajila. Hrozivé bolo už samostatné pomyslenie na dôsledky, ku ktorým by
mohlo viest priznanie, že americké a sovietske vojská bojovali proti sebe. Strach z
eskalácie, ku ktorej by to mohlo viest, bol príliš velký.
V Kórei prerástla studená vojna do " horúcej vojny ". Avšak Washington a Moskva si
stanovili medze, ktoré zarucovali, že konflikt neprerastie regionálny kontext. Prímerie,
ktoré uskutocnilo najväcšie krviprelievanie popri studenej vojny ( popri vojne vo
Vietname ) sa podpísalo až po troch bojov a síce v Júli 1953.
Ale históriu nasledujúcich 40 rokov poznacili dalšie regionálne konflikty, na ktorých sa
zúcastnili Spojené štáty alebo Sovietsky zväz. Ich úcast na nich charakterizovala
konfrontáciu medzi Východom a západom azda najvýstižnejšie. Vznik Kórejskej vojny v
roku 1950 urcil hl. líniu studenej vojny. Dva nepriatelské tábory - jeden vedený USA,
druhý pod kontrolou Sovietov, sa postavili proti sebe.