Konžská demokratická republika

Konžská demokratická republika
Demokratická republika Kongo / DRK /
Pomenovanie krajiny je podla jej najväcšej rieky.
ŠTÁTNE ZRIADENIE: prezidentská republika od r.1978
HLAVNÉ MESTO: Kinshasa (4 655 000 obyv.)
ROZLOHA: 2 345 095 km2
POCET OBYV.: 52 522 000 (2000)
HUSTOTA ZALUDNENIA: 22,39 obyv./km2
ÚRADNÝ JAZYK: francúžština
MENA: konžský frank (1 CDF = 100 centov)
ŠTÁTNY SVIATOK: 24. nov. (Den založenia II. republiky)
RASOVÉ A NÁRODNOSTNÉ ZLOŽENIE: cca 250 národností – Bantu (80 %, z nich 18
%,Kongo 16 %, Mongo 13 %, Rwanda 10 %, mnoho menších), sudánske národnosti
(18 %), Nilótske národy (2 %)
NÁBOŽENSTVO: katolícke (42 %), evanjelické (25 %), iné krestanské (15 %), islam (2
%), iné (16 %)
URBANIZÁCIA: 29 %
PRIEMERNÁ DLŽKA ŽIVOTA: 53 rokov
DOJCENSKÁ ÚMRTNOST: 207 ‰
ANALFABETI: 33 %
NEZAMESTNANOST: 30 %
HDP: 130 USD/obyv. Susediace štáty: Kongo, SAR, Sudán, Uganda, Rwanda, Burundi,
Tanzánia, Zambia, Angola
Na starých mapách, kde sa dnes rozkladá DRK, bol priestor v strede Afriky ponechaný
prázdny, alebo bol oznacovaný ako "neznáma zem". V r.1877 cestovali proti prúdu
rieky Kongo európski cestovatelia a v hustých daždových pralesoch objavili kmen
Pygmejov - najnižších obyvatelov Africkéko kontinentu. V r.1879 túto oblast Afriky
vyhlásil za svoje vlastníctvo belgický král Leopold II. Nezávislost získala táto krajina
30.6.1960.
V r.1971 pocas vlády prezidenta Mobutu bola krajina premenovaná na Zair. /23.10./
Tento prezident priniesol krajine jednotu a národnú identitu. Nový prezident L.D.Kabila
premenoval Zair v r.1997 na Demokratickú republiku Kongo. /DRK/. Zároven bola
zakázaná opozícia a v 90. rokoch bola jeho pozícia oslabená požiadavkami
demokratických volieb, pricom v r.1994 bola krajina vystavená velkému prílevu
utecencov zo susednej Rwandy, kde prebiehala obcianska vojna.
16.1.2001 - zavraždený prezident L.D.Kabila a den na to /17.1.2001/ preberá vládu
jeho syn Joseph Kabila. Oficiálne sa stáva prezidentom 26.1.2001.
V žiadnej inej krajine Afriky nie je taký velký protiklad medzi hospodárskym
potenciálom a skutocnou úrovnou vo vývoji. USA poskytli v r.1997 DRK pomoc vo
výške 10 mil.USD. Povrch:
Tretí najrozlahlejší štát Afriky leží v jeho centrálnej casti pozdlž rovníka. Stred krajiny
zaberá Konžská panva vyplnená mladými usadeninami. Obklopuje ju 1000–1500 m
vysoké plošiny. Východoafrickú priekopovú prepadlinu lemujú pohoria Mitumba,
Ruwenzori s najvyšším štítom krajiny Margherita Peak (5119 m n.
m.) a Virunga s cinnými sopkami. Podnebie:
Takmer polovicu územia pokrývajú daždové lesy. 2/3 územia zasahujú do tropického
podnebného pásma s horúcim a vlhkým podnebím, iba J a JV cast krajiny má suchšie
podnebie, co ovplyvnuje väcšia vzdialenost od rovníka. Na plošinách priemer.teplota
dosahuje 27° C, na vysocinách je to okolo 20° C.
Obdobie sucha trvá 3 až 5 mesiacov v roku.
Vodstvo
V krajine je až 40 % potenciálu vodnej energie Afriky. Východná hranica, ktorá
prebieha po Východoafrickej priekopovej prepadline, je vyplnená jazerami: Albertovo
jazero, Eduardovo jazero, Leopoldovo jazero, Kivu, Tanganika a jazero Mweru. Riecna
siet je bohatá na vodné toky: Kongo /Zair/, Kasai, Kwillu, Sankuru, Lualaba, Luapula. V
S casti krajiny sa nachádzajú Stanleyho vodopády.
Hospodárstvo:
Nerastné bohatstvo (med, zinok, diamanty, kobalt, zlato, urán) má znacné a väcšinou
ešte nevyužité. Daždové lesy sú až na 50 až 60 % celkovej rozlohy, poskytujú vzácne
dreviny (eben, mahagónovec). Obyvatelia pre vlastnú spotrebu pestujú kukuricu,
strukoviny, arašidy, ryžu. Na plantážach je vedúca plodina káva, kakao, palma olejná,
bavlník, caj, kaucukovník. Chov zvierat (hovädzí dobytok) je len vo vyššie položených
pohoriach a plošinách, vzhladom na výskyt tse-tse múch. Najväcším strediskom
priemyslu je provincia Shaba v južnej casti krajiny. Priemysel je inác v krajine málo
rozvinutý. Zastupujú ho výroba potravín a na baníctvo nadväzujúce odvetvia
(hutníctvo, úprava rúd,
výroba výbušnín).
Významné mestá: Kishasa, Lubumbashi, Mbuji-Mayi, Kananya.