Kontrola

Kontrola


1. POSLANIE, CHARAKTERISTICKÉ ČRTY, PREDMET KONTROLY, KLASIFIKÁCIA A FÁZY KONTROLNÝCH PROCESOV


1.1. POSLANIE

Poslaním kontroly („managerial control“) je včasné a hospodárne zistenie, rozbor a prijatie záverov k odchylkám, ktoré v riadenom procese charakterizujú rozdiel medzi zámerom a jeho realizáciou. Na rozdiel od niektorých interpretacií kontroly, ako boli v našej ekonomike obvyklé, je kontrola ako manažérska funkcia chápaná širšie. Nemá iba charakter preverovania a prípadných následných opatrení. Skôr zdôrazňuje rozborový charakter, ktorý často splýva s niektorými analytickými činnosťami potrebnými pre rozhodovacie a implementačné fázy sekvenčných manažérskych funkcií.
Vykonávanie kontroly v rámci manažérskej funkcie sa týka i ostatných sekvenčných manažérsky funkcií, t. j. plánovania, organizovania, výberu a rozmiestnenia spolupracovníkov, vedenia ľudí. Platí totiž, že každá z nich má svoje poslanie, resp. plánovaný zámer a viac či menej úspešnú realizáciu a dôsledky.
1.2. PREDMET KONTROLY
Predmet kontroly možno rozčleniť na niekoľko častí, čo však závisí od konkrétneho typu podniku. Napr.:
• kontrola prostredia – odhadnúť hlavné trendy vývoja jednotlivých zložiek podnikového makrookolia (politicko-právne, sociálno- kultúrne, technologické, ekonomicko-demografické). Výsledky kontroly sa porovnávajú s prognózami podniku. Kontrola mikrookolia podniku (trh, zákazníci, dodávatelia, konkurencia, distribúcia) sa vykonáva spravidla rozhovormi v teréne.
• kontrola stratégie – východzím bodom kontroly sú podnikové zámery a ciele, z ktorých vychádzajú marketingové ciele. Posudzuje sa správnosť ich formulovania, adekvátnosť stratégie možnostiam podniku. (Ťažko je vytýčiť si 15 % nárast odbytu, ak trh stagnuje a konkurencia je silná).
• kontrola organizácie – predmetom kontroly v tejto oblasti je otázka efektívnosti organizácie a predaja, úroveň interakcií medzi jednotlivými riadiacimi funkciami, ako sú výroba, financie, výskum a rozvoj a ďalšie. Popri organizačnej stránke sa kontroluje i osobná stránka, ľudský činiteľ.
• kontrola systémov – táto kontrola sa nezameriava na stratégiu alebo organizáciu, ale na postupy uplatňované v niektorých systémoch, ako napr. prognózovanie predaja, stanovenie predajných cieľov, riadenie zásob, distribúcia, vývoj nových výrobkov a pod.. Kontrola ukáže úroveň systému plánovania, realizácie a kontroly.
• kontrola produktivity – účelom kontroly v tejto oblasti je zistiť ako podnik dosahuje zisk a ktoré náklady by bolo možné obmedziť. Niektoré konzultačné firmy zahajujú celkovú kontrolu preštudovaním účtovných výkazov o predaji a nákladoch na predaj. Zisťuje sa ako ku zisku prispievajú jednotlivé výrobky, distribučné kanály alebo predajné oblasti.
• kontrola funkcie – vyššie uvedené kontroly môžu ukazovať na určité kľúčové činnosti, ktoré nefungujú tak ako by mali. Kontrolór môže zistiť napr. problémy predajného personálu alebo zistiť že rozpočty na reklamu sa pripravujú povrchne a že sa nevyhodnocuje efektívnosť takých vecí ako reklamné námety, prostriedky reklamy a načasovanie reklám. V takomto prípade je nutné zhodnotiť jednotlivé funkcie.
• Kontrola finančná- obsahuje správnosť vedenia účtovných podkladov, plnenie stanovených finančných ukazovateťov,
• Kontrola technická- obsahuje kontrolu technických parametrov podľa stanovenej technickej a technologickej dokumentácie.
Na základe dlhodobých skúmaní a skúseností, kontroly vo viacerých podnikoch bolo identifikovaných niekoľko najbežnejších a najčastejších problémov:
• nedostatočné znalosti chovania a postojov zákazníkov
• chýba najvýhodnejšie možné rozdelenie trhu
• neexistuje plánovanie marketingu
• dochádza ku znižovaniu cien namiesto zvyšovania hodnoty
• vyhodnocovanie výrobkov nie je založené na trhu
• mylné chápanie podnikových predností a toho, ako to súvisí s trhom
• obmedzený krátkodobý názor na reklamu a propagáciu
• nedostatočné investície do budúcnosti vývoja, obzvlášť do ľudských zdrojov
Ďalším psychologickým problémom je, že niektorí manažéri sa môžu vzdať svojej riadiacej zodpovednosti tým, že zvedú zodpovednosť na systém. Efektívne riadenie má tiež určité zásady ako napr. plán nesmie byť uložený z „ zhora“, všetko je niekým kontrolovateľné , riadenie musí rozpoznávať zmeny podmienok, riadiť sa dá len budúcnosť. Finančná kontrola je potom prevádzaná pomocou určitých metód ako analýza bodu zvratu, štandardná kalkulácia, prírastková analýza, porovnávacia kalkulácia (zaoberá sa návratnosťou prostriedkov) a iné.. Manažérska funkcia kontrolovania je zameraná na meranie a korigovanie vykonanej práce, aby bolo isté, že plány budú plnené a ciele dosiahnuté. Plánovanie a kontrolovanie spolu úzko súvisia. Bez cieľov a plánov nemôže existovať kontrola, pretože vykonaná práca musí byť merané s ohľadom na určené kritéria. Kontrolovaním sa zaoberá každý manažér, počnúc prezidentom a končiac manažérom na najnižšej úrovni. Niektorí manažéri, hlavne na nižších úrovniach, zabúdajú, že ich prvoradou povinnosťou je kontrolovať, či sú plány plnené. Napriek tomu, že rozsah kontrolnej činnosti je u manažérov značne odlišný, zodpovedajú všetci za realizovanie plánov. Kontrola je preto dôležitou manažérskou funkciou na všetkých organizačných stupňoch.