Konflikty v skupine

Konflikty v skupine
Konflikty v skupine sú:
• prirodzené,
• nemá zmysel ich prehliadať, ani násilne odstraňovať,
• je potrebné zvládať ich riešením,
• vnášajú do systému nerovnováhu,
• nebol by bez nich možný vývoj (obr. 52)
V závislosti od toho, či existujú alebo neexistujú konflikty v skupine je možný nasledujúci vývoj:
• Konflikty neexistujú – stagnácia
• Konflikty existujú a neriešia sa – revolúcia
• Konflikty existujú a riešia sa – evolúcia
Podstata konfliktov
Rozoznávame 2 typy konfliktov:
- spory
- problémy
Konflikty do ktorých vstupujú ľudia sú spory.
Problémy sú takým typom do ktorých vstupujú všetci, aby našli spoločné riešenie (obr. 53).
Mnohé spory sú personifikovanými problémami. Mnohé problémy je možné vyriešiť depersonifikáciou. Inými slovami, ako keby sa problém obalil človečinou. Často sa v tejto súvislosti využíva mediácia. Mediátor je osoba, ktorá je odosobnená od osobnej a emocionálnej stránky a hľadá iba vecné riešenie.

Pri riešení konfliktov je treba rozlišovať medzi:
- postojmi
- záujmami
To čo ľudia vyjadrujú je postoj. K príčinám postojov sa dostaneme pri odpovedi na otázku. Prečo? Vtedy ide o záujmy. Konflikt treba riešiť na úrovni záujmov. Snažte sa dostať čím hlbšie k záujmom.

Vznik a vývoj týmov

Spoluprácu nie je možné nariadiť. Treba pre ňu vytvárať podmienky. Pri vývoji musí skupina prekonať dve prekážky.
- rozpor medzi potrebami jednotlivcov a záujmami celku
- rozdiely medzi jednotlivcami (diverzita)
Aby sa dosiahol synergický efekt musia byť splnené dve podmienky:
- spoločný cieľ
- vzájomná závislosť

Proces vzniku a vývoja týmu je nasledovný (ide o spontánny vývoj)
1. Počiatočná pozornosť patrí rozdeleniu vplyvu v skupine
2. Potom sa pozornosť orientuje na vecné aspekty (plnenie úloh)
3. Potom na aspekty procesné (metodika, komunikácia)
4. Znovu sa pozornosť vracia k ľuďom (role, vzťahy) a často aj k zmyslu existencie týmu. (obr. 55)
Riadený vývoj sa uskutočňuje analogickým spôsobom.
Charakteristiky úspešného týmu
Aby tým bol úspešný musí disponovať týmito charakteristikami:
1. Zdieľané ciele. Ciele musia preniknúť celou skupinou.
2. Úspešná (kvalitná) komunikácia.
3. Zdieľané cesty. Tieto cesty nemusia byť rovnaké u každého člena, musia byť založené na zdieľanej sústave hodnôt a pravidiel.
4. Rozdelenie rolí. Každý má svoju autonómnu rolu.
5. Kvalitné vzťahy
6. Možnosti rozvoja
7. Schopný (stmeľujúci) vedúci
8. Adekvátny manažérsky štýl.
Metódy riešenia vecných problémov v týme
Problémy je možné v zásade rozdeliť na 2 skupiny:
Konvergentné – postup je v zásade známy, ide o jeho správnu aplikáciu. S problémom sa obvykle najlepšie vyrovná úspešný jednotlivec.
Divergentné – vyžadujú nájsť originálny postup aj konečné riešenie. Každé riešenie divergentného problému sa môže stať vzorom pre konvergentný problém. Tieto problémy sa najlepšie riešia kolektívne, tímovým spôsobom. Využíva sa tu diverzita, tým musí byť schopný spolupracovať.
Rozdelene rolí v týme
Z hľadiska spontánnej diverzifikácie rolí v týme, aby boli vyvážene zastúpené sa ukazuje ako optimálne nasledujúce rozčlenenie rolí:
Líder (stratég) – má schopnosť komplexného strategického myslenia. Je univerzálny (všestranný)
Mysliteľ – má racionálnu inteligenciu, nápady, je hravý a nezávislý.
Režisér – dokáže pripraviť cestu myšlienok do praxe.
Diktátor – problémový typ. Vo všeobecnosti zle využiteľný. Použiteľný len v čase krízy, keď dokáže vyviesť organizáciu.
Procesný špecialista – vyniká keď zlyhajú štandardné procesy. Dokáže postaviť nový proces.
Starostlivec – Stará sa o pohodu v týme. Uplatňuje sa najmä pri vzťahových a komunikačných poruchách v týme.
Hybateľ – to čo pripraví režisér, mysliteľ a líder uvedie do pohybu.
Doťahovateľ – Puntičkár so systémovým myslením. Má zmysel pre detaily.
Vecný špecialista – detailne ovláda svoj odbor, ktorý je aj jeho koníčkom. Je spoľahlivý.