Komunikačný manažment

Komunikačný manažment

V súčasnosti sa podniky čoraz častejšie potýkajú s problémom efektívne zvládať obrovské množstvo informácií, inštrukcií, príkazov, postrehov a nápadov, ktoré nevyhnutne prúdia interným aj externým podnikovým prostredím.
Ako uvádza Vymětal a kol. (2005) spoločnosť sa na začiatku tretieho tisícročia nachádza vo vývojovej fáze nazvanej „informačná“ spoločnosť. Obvykle sa tým chápe „spoločnosť, kde kvalita života i perspektivita sociálnych zmien a ekonomického rozvoja v rastúcej miere závisí na informáciách a ich využití.“ (Vymětal a kol., 2005, str. 9) Informácie sú síce len zlomkom komunikačného systému, ale zároveň jeho neoddeliteľnou súčasťou.
Podnik je veľmi zložitý organizmus. Narastá počet vzájomných väzieb, rastie počet partnerov, spolupracovníkov s ktorými sa musíme stýkať – to všetko vyžaduje komunikáciu. Podmienky pre komunikáciu sú stále zložitejšie ( napriek obrovskému nárastu komunikačnej techniky), skracuje sa doba, ktorú sme ochotný komunikácii venovať. Dôsledkom sú vzájomné nedorozumenia, niekedy aj vznik nedôvery.
Význam komunikácie stúpa čoraz viac a podniky si to uvedomujú. Dotýka sa to každej roly riadiacich pracovníkov, každej činnosti prebiehajúcej v podniku i každodenného pracovného života zamestnancov. To znamená, že procesy práve s ľuďmi (nevynímajúc procesy strategických prístupov vhodných podmienok) možno vnímať ako procesy komunikačné. Napríklad vízia a poslanie motivujú a komunikujú budúce predstavy a súčasný zmysel existencie podniku. Mať jasnú víziu a stratégiu nepostačuje, je potrebné aj ich prekomunikovanie a jasné porozumenie v celom podniku. Kultúra a filozofia predstavujú verbalizovanie a odraz hodnôt, noriem, presvedčenia, priorít a zásad správania podniku vo vzťahu k zamestnancom, zákazníkom, vlastnému rozvoju, verejnosti a prírode. Strategické ciele rozvoja ľudského potenciálu komunikujú želané stavy a žiadúce výsledky v tejto oblasti. Personálna stratégia a politika komunikujú trajektórie, obmedzenia, zdroje, zásady, postupy a efektívne realizovanie jednotlivých personálnych procesov. Analýza práce je komuniovaním o náročnosti, zodpovednosti, podstate a charaktere jednotlivých pracovných miest – napríklad využívaním metódy dotazníkov, rozhovorou, pozorovania (získavania verbálnych a sledovania neverbálnych prejavou zamestnancov i riadiacich pracovníkov pri výkone práce). Proces získavania a výberu, znamená komunikovanie požiadaviek o atraktívnosti obidvoch strán – zástupcov podniku i uchádzačov. Orientácia je komunikačno-adaptačno-socializačným procesom, ktorý sa v plnej miere opiera a j o priebežné, predbežné a následné orientačné rozhovory. Rozmiestňovanie zahŕňa na základe komunikovania predstáv a skutočného výkonu i možností podniku presuny zamestnancov v podniku, avšak vždy z nevyhnutným a včasným prehodnotením budúcich dopadov na zamestnancov i riadiacich pracovníkov. V procese hodnotenia komplexného pracovného výkonu zamestnanci očakávajú príležitosť k tomu, aby porovnali svoje predstavy o sebe a svojich možnostiach s predstavami svojho nadriadeného a podľa toho orientovali svoje pracovné a kvalifikačné úsilie. Takže očakávajú získanie spätnej väzby, t.j. informácie o tom, ako pracujú. Rovnako potrebujú mať vytvorený priestor pre odovzdanie svojich predstáv v oblasti odmeňovania. Zároveň riadiaci pracovníci v pozícii hodnotiteľov potrebujú spätnú väzbu účinnosti svojho motivačno-komunikačného úsilia vyvíjané voči svojim podriadeným spolupracovníkom. Tvorivé vedenie je založené na komunikovaní a usmerňovaní zamestnancov k zlaďovaniu individuálnych cieľov a taktiež individuálnych komunikačných systémov so skupinovými a podnikovými. Vzdelávanie a rozvoj vedomostí a zručností predstavuje opäť komunikovanie možností ďalšieho odborno-osobnostného rozvoja, pričom veľmi často sa zameriava aj na tréningy komunikačných zručností a odstraňovanie základných chýb a prekážok. Motivovanie predstavuje spoznávanie a oslovenie hodnotových rebríčkov, potrieb a cieľov zamestnancov otvorenou verbálnou a taktiež neverbálnou komunikáciou (uplatňovanie presviedčania, aktívneho počúvania a empatie). Význam účinnej komunikácie v motivovaní podčiarkuje aj skutočnosť, že najvyššia motivácia sa docieli, ak sa zamestnanci stotožnia s pracovnými úlohami a sú presvedčený o ich význame. (Blašková 3, 2004).
Potreba vhodne a racionálne usmerňovať informačno-komunikačné toky vyvoláva snahy o definovanie a vznik nového smeru v manažmente. Smeru či dimenzie, ktorá dokáže napomôcť podnikom a ich riadiacim pracovníkom i zamestnancom efektívnejšie sa vysporiadať s informačno-komunikačnou presýtenosťou, prípadne nízkou vyťaženosťou komunikačných situácií vyskytujúcich sa v riadení. Touto novou dimenziou či novou manažérskou disciplýnou je komunikačný manažment.