Komunikácia v partnerských vzťahoch

Zvolil som si túto tému, lebo sa týka takmer každého človeka na svete,teda aj mňa. Len málokto zvláda komunikovať so svojím partnerom bez chýb, bez predsudkov, tak aby bol pochopený a aby nevznikali hádky. Pokúsim sa tu objasnit dôvody z ktorých nedorozumenia vznikajú a navrhnem ako im predísť.
Počúvanie

Aby sme mohli začať komunikovať musíme sa naučiť to najdôležitejšie – počúvať. Nabádanie druhých, aby hovorili o sebe a pozorné počúvanie je jednou z najvyšších foriem poklony, akú môžeme zložiť druhej osobe. Ak teda chcem byť dobrým spoločníkom, musím byť dobrým poslucháčom,musím sa pýtať na to, na čo ten druhý rád odpovie a následne ho povzbudiť, aby mi rozprával o sebe a o svojich úspechoch. Musíme si uvedomiť, že osoba s ktorou hovoríme sa viac zaujíma o seba a svoje problémy a starosti. Je preto nutné, aby sme si osvojili techniky umožňujúce prenikať do hĺbky a dôkladne rozumieť nielen vysloveným, ale aj zamlčaným posolstvám.

Mnohí z nás sa pri konštatovaní, že máme zlú pamäť, nevedomky priznávame k tomu, že v skutočnosti nevieme počúvať alebo počutému občas nevenujeme zodpovedajúcu pozornosť. Tieto chyby sú často spôsobené nesprávnymi návykmi. Počúvanie si vyžaduje vedomý výber toho, čomu chceme venovať svoju pozornosť. Aj keď sa nám môže zdať , že počúvať nie je ťažké, ale stať sa „počúvateľom“, teda aktívnym a vnímavým poslucháčom, je oveľa ťažšie, ako sa stať presvedčivým rečníkom. Poslucháč musí venovať pozornosť a rozlišovať mimiku hovoriaceho, udržať pozornosť či kontakt očí, zachytiť spodné prúdy, adekvátne formulovať otázky a nachádzať vhodné odpovede a vedieť tiež, kedy a s akým výrazom ostať ticho.

Hoci si to, ako všetko dobré, vyžaduje určitú námahu, stojí to za to, veď odmenou sa stane citeľné zlepšenie našich vzťahov o čom som sa presvedčil počas písania tejto práce aj na vlastnej koži. Ak si podľa výskumov osvojíme sedem základných princípov počúvania, všetci sa môžeme stať lepšími spoločníkmi a keď príde v rozhovore rad aj na nás, naši partneri nás budú lepšie chápať:
Počúvať celým telom

Je to postoj, na ktorom sa zúčastňujú všetky viditeľné časti nášho tela tak presvedčivo, že náš partner jasne vníma, že mu venujem maximálnu pozornosť a skutočný záujem. Cíti, že si vážim a cením nielen to, čo hovorí, ale aj jeho samého.
Počúvať očami

Charles Spurgeon, slávny americký kazateľ, hovorieval: „Je mi nepríjemné , ak mi ani slepý „nehľadí“ do tváre, keď s ním hovorím.“

Ako sa asi mám cítiť, keď hovorím, a môj partner roztržito blúdi zrakom a len občas sa zahľadí aj na mňa? Pokúsme sa teda nášho partnera presvedčiť o tom, že ho počúvame. Mali by sme na neho pôsobiť prirodzene, pozerať mu do tváre a vyhnúť sa tomu, aby sme pohľadom blúdili po kútoch práve vtedy, keď sa chce s nami podeliť s niečím dôležitým.

Ľudia nedôverujú tým, čo nehľadia počas rozhovoru do tváre, a práve nedôvera je jednou z najväčších prekážok účinnej komunikácie. Keď sa však hľadíme prirodzene a priamo, dokážeme vzbudiť dôveru a vytvoriť pocit istoty. Psychológovia dokázali, že zaľúbenci udržujú intenzívnejší vizuálny kontakt ako ostatné dvojice. Očami možno preniesť mnohé posolstvá: lásku alebo ľahostajnosť, akceptovanie alebo odmietnutie, prekvapenie aj nezáujem, radosť i smútok.
Počúvať hlavou

Pohyb hlavou vo vhodnej chvíli môže naznačiť: „Rozumiem, Súhlasím, Som s tebou.“ Oprieť si prst o tvár, škrabať sa na hlave či zátylku často znamená, že pozorne počúvame. Naopak, ležérna poloha v kresle môže byť známkou ľahostajnosti. Nič nehovoriaci výraz tváre znamená: „Som síce tu, ale nie veľmi rád. Tak s tým radšej rýchlo skončíme.“ Oprieť si bradu o ruku na spôsob Rodinovho „Mysliteľa“ je jedným z najlepších spôsobov, ako dať najavo nepredstieraný záujem. Niekedy úplne postačí ľahko nakloniť hlavu smerom k partnerovi ako náznak snahy o zachytenie každého jeho slova. Samozrejme, treba to urobiť prirodzene a myslieť to úprimne.
Počúvať rukami

Rukami možno vyjadriť mnohé súhlasné i nesúhlasné gestá. Namierenie ukazováka na hovoriaceho môžeme interpretovať ako obviňujúce gesto. Naopak, ukázať dlaňou k sebe znamená: „Poď bližšie. Chcem Ťa mať blízko.“ Vyvarujeme sa roztržitého škrabkania alebo kreslenia, kým počúvame. Hrať sa s ceruzkou alebo kľúčmi, strihať si nechty počas rozhovoru síce nenarobí veľa hluku, sú to však prekážajúce a frustrujúce prejavy, lebo naznačujú: „To, čo hovoríš, nemá pre mňa taký význam ako to, čo robím.“ Lásku môžete vyjadriť aj uchopením partnerovej ruky, nežným ťapnutím alebo obyčajným stiskom,lebo práve fyzický kontakt je nevyhnutný pre duševné zdravie. Dokazujeme ním, že partnerovi venujeme pozornosť, čo vyvoláva dôveru a tiež prenáša posolstvo, ktoré niekedy nedokážeme vyjadriť slovami.
Počúvať perami

Tento spôsob počúvania obsahuje úsmev, ba až smiech, vzdychy, letmý bozk a iné spôsoby použitia úst na vyjadrenie záujmu a lásky. Aj slovné posolstvá ako: „Nehovor!, Naozaj?“ a iné úprimne vyslovené slová ukážu partnerovi náš skutočný záujem.
Počúvať telom a mysľou

Ak sa chceme naučiť počúvať, musíme byť pozorní, aby sme zachytili skryté myšlienky, zámery a podtextové tvrdenia hovoriaceho. Naklonenie alebo priblíženie sú gestami záujmu a účasti. Je potrebné spracovávať informácie, analyzovať ich, neskôr si na ne spomenúť a vhodne ich použiť. Ak je váš partner čímsi zaujatý, prispôsobím mu svoj postoj pri počúvaní tak, aby som vyjadril záujem alebo potešenie. Ale napríklad keď partner prežíva príliš silné emócie ako je hnev, nepodlahnem aj ja svojmu temperamentu, ale naopak, začnem hovoriť pomaly a tichšie, čo má zmierňujúci účinok, a aj ja tak môžem kontrolovať svoje reakcie.
Myslieť a počúvať súčasne

Normálny jedinec je schopný myslieť štyri alebo päťkrát rýchlejšie ako hovoriť. Ak práve počúvate niekoho, kto vysloví 100 slov za minútu a vy ste schopní prijať až päťsto,tak čím sa zaoberá vaša myseľ v „zostávajúcom čase“?
Niektorí z nás využívajú „zostávajúci čas“ na premyslenie odpovede a vôbec si neuvedomujú, že sa tak vystavujú riziku úniku časti informácie. Dávame tak najavo svoj nezáujem a súčasne nedokážeme postrehnúť tón a príslušné neverbálne prejavy, ktoré by nám mohli umožniť hlbšie chápanie vysloveného.

Ak by sme dokázali zachytiť celé posolstvo, mali by sme „zostávajúci čas“ využiť na viac, než len na premyslenie odpovede, mali by sme zvažovať, čo nám partner hovorí a spracovať podávanú informáciu. Znamená to pozorovať aj jeho neverbálne signály a reakcie a prejavovať.
„Pokračuj, pokračuj...“

Dobrým spôsobom ako počúvať je povzbudzovanie, aby partner pokračoval, či už súhlasným postojom z našej strany, alebo kladením vhodných doplňujúcich otázok. Ide o to, aby sme dali odpoveď, ktorá neobsahuje úsudky o hodnote partnerovej výpovede, ani o žiadnej z jeho osobných myšlienok a citov. Dá sa povedať, že ho máme vyzvať, aby sa s nami o ne podelil.
Niekoľko výrazov, ktoré dokážu partnerovi, že ho chceme aj ďalej počúvať: „Nehovor.. Aké zaujímavé...!

Teší ma, že o tom viem.. Naozaj obdivuhodné...! Už chápem.. Rozumiem.. Pokračuj, pokračuj... Povedz mi o tom viac!“ Tieto výrazy sú dôkazom záujmu o hovoriaceho, dávajú mu najavo možnosť vyjadriť sa bez zábran, presviedčajú ho, že poslucháč sa tiež môže od neho čosi naučiť, že jeho názory sú zaujímavé. Stimulujú ho, aby pokračoval v rozprávaní, aby sa podelil o svoje city a pocity.

Ďaľším prvkom počúvania je kladenie podnetných otázok. Ich formulácia a kladenie predstavuje vítanú pomoc pri získaní informácií. Ak chceme svojho partnera lepšie spoznať, musíme mu klásť otázky. V mnohých prípadoch je správne formulovaná otázka podnetom na konverzáciu, ktorá dovedie partnerov ku komunikácii bez zábran a na vyššej úrovni dôvernosti. Bráni tiež vzniku komunikačných bariér, ktoré môžu byť príčinou rozchodu. Vyjadrujú napríklad náš záujem o partnera, sú prejavom úcty, lásky a sympatií.

Chyby pri počúvaní

1. Skákanie do reči má veľmi negatívny dopad, lebo mimo iné dávame najavo záujem len o vlastné myšlienky, čo môže citlivému partnerovi ublížiť rovnako ako fyzický útok.
V rozhovore je však dôležité, aby mal náš partner možnosť dokončiť svoj výstup, aj keď sa nám môže zdať nudný alebo nevhodný

2. Absencia vizuálneho kontakut- vedomé odopieranie takéhoto kontaktu je prejavom krutosti Ak sa začnú v partnerských vzťahoch objavovať trhliny, pohľad do očí partnera počas rozhovoru je čoraz zriedkavejší. Stráca sa pôvab dialógu tvárou v tvár, keď sú pohľady rovnako výrečné ako ústa, keď si nimi vymieňame city a pocity, pre ktoré len ťažko hľadáme slová. Oči toho prezradia najviac, strach a smútok či radosť a prekvapenie alebo zlobu (zúženie zreničiek). Tí, ktorí sa snažia o záchranu alebo obnovu narušeného vzťahu, mali by začať s obnovovaním vzájomného kontaktu očí.

3. Nudný partner sa správa ako keby vopred vedel čoho sa nasledujúci rozhovor bude týkať. Pomyslí si: „Zasa to isté“ a odstaví príjem. Je nám jasné, že by sme sa mali snažiť o to, aby sme neopakovali mnohokrát povedané, ale súčasne nesmieme zabúdať, že ak náš partner často hovorí o tom istom, je to preto, že pre neho je to dôležité a dúfa, že aj my tomu začneme prikladať rovnaký význam.

4. Necitlivý partner je ten, kto nevie zaznamenať aj nevyslovené pocity a nálady. Mladomanželka požiada manžela, aby išli večerať do reštaurácie. V skutočnosti ani tak nepotrebuje večeru ako uistenie, že je pre svojho partnera stále príťažlivá, že ju miluje a že má snahu ju potešiť. Ak jej on stroho odpovie, že na to nemajú peniaze, alebo že je príliš unavený, je zrejmé, že mu nevyslovené posolstvo uniklo.

„Aby človek bol dobrým poslucháčom, nielen že ním musí byť, ale musí sa ním aj zdať.“ Svojmu partnerovi musíme dokázať, že ho počúvame s úprimným záujmom. Efektívne počúvanie šetrí čas, je prejavom úcty, uznania druhej strany, umožňuje získať informácie hneď na mieste. Pomáha vycítiť reakciu druhej strany, pri pocite krivdy počúvanie ukľudňuje. Počúvanie je predpokladom vypočutia.

Zálkadné metódy rozhovoru

Najväčšie konflikty vznikajú, keď človek nevie autenticky podať to, čo má naozaj na mysli.

Kritika

„Rana bičom robí modriny, ale jazyk láme kosti“. Kritika obvykle raní ľudskú pýchu, útočí na pocit sebavedomia a tak vyvoláva hnev kritizovanej osoby. Ak chcete niekoho kritizovať, myslite na to, že ľudia, stvorenia plné emócií a predsudkov, sa budú brániť a budú vám to mať za zlé. Keď kritizujete, snažíte sa na partnerovi niečo zmeniť, lenže ľahšia cesta je, ak mu poskytnete pozitívne stimuly. Kladné ocenenie a povzbudenie je spôsob, ako v človeku rozvíjať to, čo je v ňom najlepšie a rozvíjať tak aj jeho duševnú stránku.

Keď od niekoho chceme, aby niečo urobil, nehovorme o tom, čo chceme my. Nás to zaujíma, no už nikoho iného. Jediný spôsob, ako zapôsobiť na iného, je hovoriť o tom, čo zaujíma jeho. Ak si napríklad želáte, aby partner prestal fajčiť, nehovorte, že si to želáte vy, ale upozornite, že to môže ohroziť jeho vlastné záujmy. Preto si vždy treba položiť otázku: Čo musím urobiť, aby to chcel, aby mal o to záujem?
Deväť spôsobov, ako bez pohoršenia a nevôle meniť partnera:

1. Začnite s chválou a pravdivým kladným hodnotením. Vždy si kritiku ľahšie vypočujeme, ak jej predchádzala pochvala.

2. Na chyby upozorňujte nepriamo.

3. Najprv spomeňte vlastné chyby a až potom tie partnerove.

4. Namiesto vydávania príkazov klaďte otázky. Nehovorte "Urob toto a nerob tamto." Namiesto toho povedzte: "Čo keby si skúsil toto?“ alebo „nešlo by urobiť tamto?".

5. Zachovajte partnerovu dôstojnosť. Je to veľmi dôležité a často sa na to zabúda. Ignorujeme pocity druhých, keď si všímame iba vlastné záujmy, keď im vytýkame nedostatky pred ostatnými.

6. Pochváľte aj to najmenšie zdokonalenie. Ak sa vám podarí podnietiť partnera, aby dokázal realizovať svoje skryté schopnosti, môžete ho tým skutočne zmeniť.

7. Aby mohol byť bezúhonný, správajte sa k nemu tak, akoby bezúhonný bol. Takmer každý človek - bohatý, chudobný, žobrák, zlodej - sa snaží žiť v súlade s tým, ako sa na neho ľudia pozerajú. Človek je obvykle ochotný sa podriadiť, ak vás rešpektuje a ak mu vy dáte najavo, že aj vy rešpektujete jeho.

8. Povzbudzujte. Urobte z chyby ľahko napraviteľnú záležitosť. Povzbudzujte, povedzte, že to nie je ťažké, dajte najavo vieru v jeho schopnosti, presvedčenie, že má cit pre vec - a on sa vynasnaží, aby tie slová potvrdil.

9. Usilujte sa v druhých ľuďoch vzbudiť pocit vlastnej dôležitosti - a robte to úprimne.
Najzákladnejšou túžbou ľudskej povahy je túžba byť dôležitým, pozitívne hodnoteným.


Spôsoby, akymi treba presviedčať ľudí

1. Jediný spôsob ako vyhrať v hádke je vyhnúť sa jej. V hádke nikdy nevyhráte. Ak sa tak aj cítite, zostáva tu ten, čo prehral. Vy ste ho vlastne ponížili, ranili ste jeho pýchu a človek, ktorému ste proti jeho vôli vnútili svoje presvedčenie, aj tak svoj názor nezmení.

2. Rešpektujte názory svojho partnera a nikdy mu priamo nehovorte, že sa mýli. Tým by ste iba zasadili riadny úder jeho inteligencii, pýche, sebavedomiu a jediné, čo ste dokázali, je, že vám ten úder bude chcieť vrátiť. A pritom ste vôbec nezmenili jeho názor. Stačí povedať:" Pozri, mám na vec iný názor, ale môžem sa mýliť. Často sa mýlim. Ale ak hej, chcem zistiť pravdu. Preskúmajme teda fakty." Ak uzná, že sa môžete mýliť, musí súčasne uznať, že i on nieje neomylný.

3. Ak sa mýlite, rýchlo a jednoznačne to priznajte. Povedzte o sebe všetko to negatívne, čo sa o vás práve iní chystajú vysloviť, povedzte to skôr, než to stihnú povedať oni, a tým im zoberiete vietor z plachiet.

4. Diskutovať začnite priateľsky naladení. Ako povedal W. Wilson: "Keď ku mne prídeš so zaťatými päsťami, môžem ti iba sľúbiť, že moje päste budú ešte zaťatejšie..." Ak vieme že nás čaká hádka, treba si prichystať veľa dobrej nálady a to najhlavnejšie: usmievajte sa! Úsmev vraví: "Páčiš sa mi, rád ťa vidím." Na ľudí to robí príjemný dojem, a teda ak aj boli na nás nahnevaní, náš neprestávajúci úsmev ich zlosť zmierni a po chvíli aj úplne vymaže.

5. Od začiatku nasmerujte partnera ku kladným reakciám. Pri rozhovore nezačínajte rozoberať veci, na ktoré máte odlišný názor, začnite zdôraznením toho, v čom sa zhodujete. Sokratovo tajomstvo spočíva v tom, že kládol také otázky, s ktorými jeho oponenti museli súhlasiť. Získaval tak postupne 1 súhlas za druhým. Pokračoval v kladení otázok, až kým napokon oponent - bez toho, že by si to uvedomil - sám neprišiel k záveru, ktorý by bol ešte pred chvíľou ostro odmietol.

6. Nechajte partnera, nech sa o sebe vyrozpráva. Sám buďte skromný, to je vždy pôsobivejšie. On vedia viac o svojich problémoch než vy. Ak s ním nesúhlasíte, neprerušujte ho, nebral by na vás ohľad, pretože sa ešte celkom nevyslovil, a tak ho trpezlivo vypočujte.

7. Nech si myslí, že na to prišiel (že si to vybral) sám. Povedzte sami - veríte skôr vlastným myšlienkam než tým, ktoré vám predkladá niekto na striebornom podnose? Pokladáte za správne vnucovať svoje myšlienky iným? Múdrejšie je dať im podnet a nechať ich, aby si už sami urobili vlastné závery.

8. Pokúste sa na veci hľadieť z pozície partnera. Ak človek konal tak, že ste ho nepochopili, musí to mať nejaký dôvod. Pokúste sa ho nájsť tým, že si poviete: Čo by som ja robil na jeho mieste? - a možno tak nájdete kľúč k jeho osobnosti.

9. K myšlienkam a potrebám iných ľudí pristupujte s pochopením. Tri štvrtiny ľudí netúžia po ničom inom tak ako po pochopení. Dajte im to a budú vás milovať. Ako znie veta, ktorá zastaví všetky hádky, potlačí zlú náladu a vzbudí záujem a ochotu? "Tvoj pocit nemám ani trochu za zlý a keby som bol Tebou, cítil by som sa nepochybne rovnako ako Ty."

10. Apelujte na vznešené motívy. Človek má obvykle pre svoju činnosť 2 motívy: 1, ktorý pekne vyzerá a druhý, ktorý je skutočný. Keď sa istý lord dozvedel, že v novinách chcú uverejniť jeho portrét, ktorý sa mu ale vôbec nepáčil, napísal šéfredaktorovi list. Nenapísal v ňom "Prosím, neuverejňujte tento portrét, nepáči sa mi.", ale odvolal sa na vznešenejší dôvod - na úctu, ktorú všetci pociťujeme k matkám. Napísal: "Nikdy neuverejňujte tento portrét, mojej matke sa nepáči."

11. Svoje nápady zdramatizujte. Nestačí pravdu iba povedať. Treba ju aj oživiť, treba ňou zaujať, treba ju zdramatizovať. Musíte z nej urobiť tak trochu show.

12. Urobte zo želania výzvu. Aby sa veci hýbali, je potrebné podnecovať ku konkurencii. Treba vyzvať, hodiť rukavicu. Ide o akúsi hru. Možnosť dokázať svoju cenu, vyniknúť, zvíťaziť. Istý guvernér potreboval silnú osobnosť na riadenie väznice. Nik túto funkciu nechcel prijať. Až keď povedal: " Priateľu, nemám vám za zlé, že sa bojíte, je to nebezpečné miesto a vyžaduje riadneho chlapa.", výzva bola prijatá.

Tak takto jednoducho môžeme manipulovať s ľuďmi, keď sa aspoň zčasti vcítime do ich situácie.
Partnerské vzťahy a láska


Je veľký rozdiel medzi tým, keď je človek zamilovaný a keď cíti lásku. Taký istý rozdiel je aj v spôsobe ako pár v týchto dvoch „stavoch“ medzi sebou komunikuje.

Zamilovanosť je v podstate iba duševným prejavom sexuality človeka. Býva často taká intenzívna a opojná, že človeka zaslepuje a on potom nie je schopný objektívneho hodnotenia. Láska je naopak vidiaca a zvyšuje naše hodnotiace schopnosti. Zamilovanosť je svojím spôsobom chorobou, do ktorej človek upadá. Do lásky nikto neupadá, láske sa musí každý človek svojou vôľou otvoriť, prijať ju a vyžarovať ju. Zamilovanosť je prchavý cit, ktorého hladina sa v človeku ľahko zdvihne a rovnako ľahko poklesne. Je to cit nestály, nevydrží odlúčenie. Charakteristikou pravej lásky je trvalosť, stálosť.

V odlúčení neslabne, mnohokrát ešte zosilnie. Zamilovanosť je vášeň, ktorá je v konečnej fáze nasmerovaná na vlastnú pohlavnú slasť. Láska je naopak zameraná na toho druhého a prejavuje sa službou a dobrými činmi. Zamilovanosť nevidí u druhého potrebu duchovného rozvoja – naopak, vníma ho ružovými okuliarmi ako bytosť dokonalú. Naproti tomu je láska zameraná na dobro druhého, predovšetkým na jeho duchovný rozvoj.

Je len jedna skutočná láska, a to láska bez podmienok. Nie je ľahká, aj keď sa k nej každý môže vzchopiť, každý sa v nej môže učiť, rásť a naučiť sa ju. Táto láska je podmienkou šťastného života a tiež jeho cieľom. Vo vzťahu muža a ženy táto láska hovorí: „Milujem ťa celého i s tými chybami, ktoré poznám, i s tými možnými chybami, ktoré sa doteraz v našich vzťahoch neprejavili. Budem ťa milovať neustále, nech sa s tebou stane čokoľvek.“

Takáto láska je schopná dávať sa pre každého. Toto dávanie je zdrojom veľkej radosti. Vo vzťahoch takej lásky nie je prílišný strach či obavy, veľká neistota, žiarlivosť, nátlak.. Taká láska sa podstatne líši od lásky s podmienkou.

Je pravda, že lásku treba dokázať. Ale sex nie je skúškou lásky. Dievča si vyskúša chlapca tým, keď mu povie NIE. Ak chlapec skutočne miluje dievča, dúfa v zjavný alebo tajný odpor dievčaťa k sexu a v tom prípade bude ju mať rád a vážiť si ju ešte viac ako predtým. Dievča sa musí preto učiť veľkému umeniu, vedieť povedať NIE, a to bez toho, aby pritom urazilo, odpudilo a zavrhlo chlapca.
V manželstve je prvoradá obeta, schopnosť mať rád, aj keď to niečo stojí a nie to, či sme schopní uvoľniť svoje pudy.


Sexualita v človekovi funguje aj bez skúšania, veď je v našej prirodzenosti. Ale to, čo nefunguje samo, čo si treba skúšať a učiť sa to, je schopnosť sebaovládania v prospech druhých. Spôsob zobrazovania partnerských vzťahov medzi mužom a ženou v televíznom vysielaní a v mnohých časopisoch je v skutku veľmi úbohé, duchovne prázdne.

Neraz sa cez sympatických hrdinov darí vkladať do nášho podvedomia falošné a vo svojich dôsledkoch nebezpečné normy správania sa. Všetci poznáme zákonitosť, že stokrát opakovaná lož sa raz stane pravdou. Ak sa premietne sto filmov, v ktorých sa predmanželská sexuálna aktivita naservíruje v romantickom opare úplnej samozrejmosti, v ktorých sa manželská nevera prezentuje v atmosfére dráždivej zhovievavosti, v ktorých sa nechcené tehotenstvo rieši s jednoduchým „dáme TO preč“ – potom niet divu, že sa v obrovskej časti populácie mnohé mravne neprípustné javy ponímajú prinajmenšom ako čosi, čo „patrí k životu“ a pre čo musí mať „moderný človek“ pochopenie.

Často sa hovorí, že ak človek niekoho miluje,vyjadrí to sexom. Je to jeden z najväčších omylov.Platí opak: ak svoju lásku nemôžete vyjadriť inak ako sexom, nie je to pravá láska.
Záver

Týmto som len chcel vyjadriť ako sa niektorý ludia mýlia vo svojich vlastných citoch. Možno je to práve moja priateľka, a možno som to ja. Preto je potrebné vedieť komunikovať, načúvať ľuďom, a mať úprimnú snahu sa o nich dozvedieť čo najviac, lebo to, že vo vzťahu nieje láska, ani v najmenšom neznamená to, že už nieje možné to zmeniť.