Koloseum

Najväčší antický amfiteáter na svete bol dokončený v Ríme za cisára Titusa r. 80 n.l. Nazvali ho podľa susednej kolosálnej sochy Neróna (po jeho smrti s hlavou Hélia, boha slnka). Výstavba trvala iba osem rokov. Do Kolosea sa zmestilo asi 50 000 divákov a táto mohutná stavba sa stala vzorom pre celú Rímsku ríšu. Tu Rimania využili všetky svoje technické znalosti a neuveriteľnú vynaliezavosť. Celá stavba je dlhá 188 m, široká 156 m a vysoká 48, 5 m. Má tvar elipsy a v obvode meria 527 m. Koloseum tvoria štyri podlažia - tri s oblúkovými arkádami zdobených sochami a iónskymi, dórskymi a korintskými polostĺpmi. Štvrté slepé poschodie bolo obrátené do hľadiska a presvetlené oknami. Pozoruhodný bol aj systém ochrany divákov pred slnkom a nepriazňou počasia systémom plátených striech, tzv. velariem.

Do amfiteátra chodili diváci na povestné, spravidla kruté hry, ktoré však vyvolávali obrovské nadšenie. V priebehu predstavenia mohli Rimania vidieť súboje gladiátorov (otrokov so špeciálnym výcvikom), štvanice na divoké šelmy, pozemné boje a námorné bitky, ktoré sa odohrávali v aréne napustenej vodou, na čo slúžil dômyselný rozvod vody pod javiskom.

Do hľadiska sa vchádzalo spodnými otvormi. Každý spoločenský stav mal prísne vyhradené priestory. Dole sedával cisár a vestálky. Obyčajný ľud a ženy boli na najvyššom poschodí. Pod javiskom bol mohutný systém chodieb a spomínaná vodovodná sieť. Z podzemných priestorov viedli dve brány. Jednej sa hovorilo brána života a druhou vchádzali gladiátori a šelmy. Tadiaľ takisto odvážali mŕtvych zápasníkov do hromadných hrobov. Odhaduje sa, že v Koloseu pri hrách zahynulo asi 500 000 ľudí. Tu našli utrpenie aj prví kresťanskí mučeníci. Na prelome 3. a 4. stor.n.l. cisár Honorius zakázal kruté hry a Koloseum stratilo svoj význam a postupne chátralo. V stredoveku bolo Koloseum rozoberané na stavbu kostolov a palácov až do r. 1744, kedy ho zasvätili kresťanským mučeníkom. V priebehu storočí boli rozobrané aj krásne obklady z bieleho mramoru, z ktorých sa pálilo vápno. O ich existencii dnes svedčia len diery v stenách, ktoré po nich zostali.