Kognitívne determinanty

Kognitívne determinanty
(Bloomova teória)

- sú dva výrazné rysy modernej pedagogiky:
1. integrovaný odbor = Psychodidaktika = prepojuje poznatky a prístupy všeobecnej didaktiky, psychológie učenia, kognitívnej psychológie a ďalších.
Edukačný proces treba vysvetliť z hľadiska obsahového ( didaktika), aj z hľadiska procesnárneho ( psychológia )
2. humanistické teórie = ide o školnú edukáciu, praktické inovácie tradičného učenia a vyučovania na školách.
Bloomova teória ( Benjamin Bloom- profesor pedagogiky )
= Mastery Learning = psychodidaktická teória pracujúca s prekpokladom, že ovládanie a osvojenie (mastery) si nejakého úboru poznatkov alebo zručností v škole je teoreticky možné u všetkých žiakov, ak majú k tomu prirodzené podmienky a spôsob vyučovania je optimálne prispôsobený subjektu a tiež takému množstvu času, ktoré potrebuje k učeniu.
Ústrednou myšlienkou tejto psychodidaktickej koncepcie je snaha dokázať, že nieje opodstatnené stanovisko, že existujú len „dobrí“ a „zlí“ žiaci. Namiesto toho tvrdia:
1. Existujú len žiaci, ktorí sa rýchlejšie učia, a žiaci, ktorí sa učia pomalšie.
2. Prevažná väčšina žiakov môže získať velmi podobné vlastnosti, čo sa týka schopnosti učiť sa, ale aj rozsahu učiva, či motivácie k učeniu, samozrejme vo vhodných podmienkach.
Jeho teória sa sústreďuje na problematiku vhodných podmienok na učenie:
1. Niesú determinované rozdiely v inteligenčných charakteristikách žiaka, ale inými faktormi.
2. Hlavným kritériom je to, že žiaci nemajú byť obmedzovaní v čase, v ktorom majú dosiahnuť osvojenie si určitého učiva.
Je preto treba zásadne odlíšiť individuálne rozdiely v učení a rozdiely medzi žiakmi. Rozdiely medzi žiakmi už badať v 3. ročníku ZŠ a stále sa zväčšujú, na čo má vplyv aj mimoškolské prostredie- rodina. Neide však o sociálne či ekonomické postavenie rodiny, ale o charakter a obsah interakcie prebiehajúcej medzi rodičmi a žiakmi.

Kognitívne vstupné determinanty žiakov

Každý žiak má určité kognitívne vybavenie- predpoklad na učenie, ktorý získal počas predchádzajúceho sa učenia, tieto sú potom dôležité pri ďalšom učení alebo plnení nejakej novej úlohy. Účelový predpoklad, ktorý veľmi ovplyvňuje školské učenie je práve „ schopnosť porozumieť čítanému textu“ (1.- 6. ročník ZŠ)

Afektívne vstupné charakteristiky žiakov

Žiaci sa odlišujú najmä svojimi postojmi k učeniu. Ide o súhrn záujmov, postojov a sebahodnotenie. Ide aj o súvislosti medzi motivačnými charakteristikami žiakov a ich učebnými výsledkami.
Druhy motivácie:
1. Motivácia viazaná na vyučovacie predmety- vplyv je však pomerne malý
2. Motivácia viazaná na školu- tiež relatívne nízky vplyv
3. Motivácia vyplývajúca zo žiakovho sebahodnotenia- má veľký vplyv pri edukačnom procese. Ide o žiakove sebahodnotenie ako o úspešnom či neúspešnom subjekte v školskom učení. Vplyv na sebahodnotenie má ocenenie žiaka učiteľom, rodičmi či spolužiakmi. Preto sa na školách má klásť dôraz na pozitívne sebahodnotenie žiaka.

Celková determinizácia učenia žiakov v škole

= kvantitatívne vymedzenie miery vplyvu , ktoré determinujú učebné výsledky žiakov. Schopnosť žiakov porozumieť text ako edukačný determinant = ako dokážu rozumieť, ale i spracovávať informácie obsiahnuté v texte. Záleží to od veku, jeho verbálnych a školských prospechov, ktoré majú na žiaka však malý vplyv. ( vo výrečnosti sú na tom dievčatá lepšie ako chlapci )

Teória ( mastery learning ) a inovácia vo vzdelávacej praxi

= presadzovanie humánnych princípov pre školskú edukáciu.
Ide vlastne o také podmienky, ktoré by umožňovali všetkým žiakom osvojiť si plánované učivo : faktor času- vzhľadom na individuálnosť učebného štýlu.
Poznáme niekoľko inovácií:
1. kompenzačne založené vzdelávanie
2. adaptívne vzdelávanie – vyučovanie sa prispôsobuje žiakom
3. vzdelávanie bez ročníkov – žiaci niesú rozdelení podľa dátumu narodenia do ročníkov, ale do skupín podľa stupňa svojho kognitívneho vývoja ( uplatňuje sa to najmä v alternatívnom školstve )
Efektívnosť – doterajšie zistenia niesú jednoznačné. Možnosti aplikácie Bloomovej teórie (Mastery Learning) ešte niesú celkom uplatňované a vyhodnotené. Odradzuje to svojou náročnosťou realizácie v bežnom školskom prostredí.