Nemilovať knihu,
znamená nemilovať múdrosť.
Nemilovať však znamená,
stávať sa hlupákom.
(J. A. Komenský)
Spôsob ako uchovať prítomnosť budúcej generácie zaujala ľudí už odpradávna. Prví ľudia zaznamenávali svoje spôsoby života rôznymi maľbami na stenách jaskýň, skál, či na predmetoch dennej potreby, ktoré sa nám zachovali. Prevrat priniesli Suméri, ktorí vynašli, resp. zdokonalili písmo. Neboli to slová, hlásky, či písmená, ale boli to znaky, ktorá boli veľmi zložité. Preto v staroveku vedeli písať len kňazi a pisári. V tomto období vznikali aj prvé knihy. Knihy v podobe kamenných doskách, či papyrusových zvitkoch.
Neskôr v stredoveku boli papierové knihy, ktoré ručne prepisovali a maľovali kňazi. Tieto knihy ale boli veľmi drahé, a preto si ich chudobní ľudia nemohli dovoliť. Tým bola vzdelanosť značne obmedzená.
Druhý prevrat nastal v päťdesiatich rokoch 15. storočia, keď vynálezca Johann Gutenberg vynašiel kníhtlač. Na jednej strane sa kniha stala prístupnejším širšej vrstve obyvateľstva, na druhej vychádzalo za krátke obdobie množstvo kníh. Ľudia tak strácali prehľad , a preto začali hromažďovať a sústreďovať knihy na jedno miesto, začali zakladať knižnice. Veď prvá knižnica vznikla už v staroveku, v čase Alexandra Veľkého v Alexandrií. Knižnice sa tak stali samozrejmosťou miest, či veľkých univerzít.
Ale aj knihy v knižniciach si vyžiadali organizáciu. Prvé triedenie bolo abecedne podľa autora alebo názvu kníh. To malo však svoju nevýhodu, muselo sa poznať autor alebo vedieť názov diela, inač sa kniha nedá nájsť. To sa odstránilo zavedením desatinného triedenia. Knihy sa triedili do desať tried podľa ich zamerania. Knihy s rovnakým zameraním boli uložené na jednou, a tom istom regáli, bez odhadu na autora, či názov kníh. Takýto spôsob kategorizácie je obrovskou výhodou, najmä dnes, keď ročne vychádzajú milióny kníh. Každá základná trieda je rozdelená na desať podtried, z ktorých každá podtireda sa ešte delí na podskupiny. Čím kniha obsahuje viac čísiel, tým je jej zameranie špecifickejšie v určitej oblasti. Ďalšou výhodou desatinného triedenia je, že sa uplatňuje medzinárodne. Pod jedným označeným nájdeme všade na „svete“ knihu s rovnakým zameraním.
Desatinné triedenie sa uplatňuje aj v našej knižnici v Šuranoch, ktorá nesie meno slávneho šurianskeho rodáka Michala Matunáka. Knižnica má päť oddelení, z ktorých sú len štyri prístupné verejnosti, a to oddelenie beletrie- krásna literatúra, oddelenie pre deti a mládež, hudobné oddelenie a oddelenie náučnej literatúry.
Bohatstvo knižnice je uložené v slovách, ktoré tvoria stranu, a tie tvoria knihy. Nájdeme tu diela slávnych starovekých filozofov, cez knihy, ktoré sa zaoberajú súčasným problémom, až po dennú tlač ako aj knihy miestnych autorov. Vďaka množstvu kníh sa knižnica stala najdôležitejšou informačnou inštitúciou v meste. Denne sem chodia stovky študentov, ktorí si chcú obohatiť svoje vedomosti o nové poznatky, či hľadajú odpovede na rôzne otázky.
Knižnica sa tak stala súčasťou nášho života ako zdroj nevyčerpateľnej múdrosti.