KNIHA, KTORÁ MA OSLOVILA

OSNOVA:
1.Prečo práve Margita Figuli? Niečo z jej života – oboznámenie s témou
2.jadro – rozbor a dej diela Tri gaštanové kone; skutočnosti doložené citátmi
3.záver – moje postrehy + kladné odporúčanie

Ako malé dievča, ktoré ešte nevedelo čítať a písať, som našla v našej rodinnej knižnici jednu veľmi zvláštnu oranžovú knihu. Nevedela som, aká a ani o čom je, ale pomyslela som si, ju raz určite prečítam. A stalo sa. Postupne prišiel tretí ročník štúdia a medzi povinnú literatúru sa zaradila Margita Figuli so svojou novelou Tri gaštanové kone. Je predstaviteľkou lyrizovanej prózy (prózy naturizmu). wwwantiskolask Narodila sa vo Vyšnom Kubíne a študovala na obchodnej akadémii. Neskôr pracovala ako banková úradníčka. Snažila sa o obnovenie citovosti a do slovenskej literatúry vniesla nový obraz dediny a dedinského človeka. Písala najmä novely a baladické rozprávky, v ktorých uplatňovala metafory a prirovnania. Do centra pozornosti sa dostal boj dobra so zlom. Jej hlavní hrdinovia sú morálne silné osobnosti, ktoré utekajú zo sveta civilizácie. Hoci sa priblížila k romantizmu, nemožno ju s ním stotožňovať. Svoj plodný život dožila v Bratislave.
Do literatúry vstúpila zbierkou Pokušenie. Neobyčajný úspech u čitateľov však dosiahla novela Tri gaštanové kone. Vykresľuje v nej príbeh lásky dvoch mužov k jednej žene so zjavným sociálnym pozadím.
Dej sa odohráva v prekrásnej dedinskej prírode na Orave, v Leštinách a v Turci. Rozprávačom je Peter, sirota z Turca, ktorej rodičia zomreli pri požiari ich rodinného domu. Je nákupcom dreva pre žilinskú pílu. S Magdalénou Maliarikovou sa pozná od detstva. Bola jeho susedou, kým jej rodičia nekúpili krčmu na Orave. Tieto dve postavy predstavujú dobro. Zlo, krutosť, neľudskosť a násilie sú stelesnené v osobe Jána Zápotočného, bohatého gazdu z Leštín.
Peter s Janom sa stretli pri poľských hraniciach, keď Jano a Jožko Greguš, Magdalénin bratranec, pašovali kone. Peter sa od Jožka dozvedel, že Jano chce požiadať Magdalénu o ruku. Lenže, toto bol aj Petrov zámer a tak sa rozhodol o Magdalénu bojovať.
Po príchode do krčmy Petra milo privítali. Janovi sa to nepáčilo a tak mu chcel dokaličiť koňa. Nevedel totiž, že Magdalénino srdce patrí Petrovi. Aj keď sa stala Janovou snúbenicou, s Petrom sa dohodli, že bude na neho čakať. Mal si za ten čas nadobudnúť majetok. Tri gaštanové kone mali byť znamením ich budúceho šťastia. Jano však vypočul ich dôverný rozhovor a po Petrovom odchode Magdalénu surovo znásilnil. Ona statočne niesla svoj údel a kvôli dieťaťu, čo nosila pod srdcom sa za Jana vydala. Dieťa sa však narodilo mŕtve a ona bola vystavená neustálemu trýzneniu z Janovej strany.
Peter počas dvoch rokov zveľaďoval svoj majetok a potom sa plný očakávania vrátil do domu Magdaléniných rodičov. Bohužiaľ, už ju nenašiel. Chcel sa dozvedieť príčinu, pre ktorú nedodržala dané slovo a tak sa za ňou vybral do Leštín. Manželia neboli doma, pretože pracovali spolu na poli. Jano tu týral koňa a Magdaléna sa musela prizerať. Kôň, hnaný bolesťou, náhle prudko vyskočil a Magdaléna padla pod jeho kopytá. Peter ju odtiaľ zachránil pred istou smrťou. Keď sa prebrala, povedal jej o svojom dome, ktorý staval pre ňu. Jano chcel do neho hodiť kameň, ale našťastie sa pošmykol a padol. Na Magdalénin strašný krik pribehli ľudia. Ona po tomto zážitku veľmi ochorela a takmer zomrela. Peter sa dozvedel o jej strašnom údele a nechcel ju opustiť. Bdel nad ňou, aj napriek tomu, že sa s ňou nemohol stretnúť.
Po je zotavení Jano opäť týral koňa. Vypaľoval mu na brucho slovo „tulák“, označenie pre Petra. Vypálil mu aj jedno oko. Splašené zviera Jana udupalo. Magdaléna na pohrebe plakala: nad sebou, svojím trúchlivým životom, ba i nad Janom, nad nešťastným človekom. Po všetkom, čo prežila, si už nič krásne a dobré nevedela predstaviť. Peter jej vysvetlil, že spolu zabudnú na všetko zlé. Budú sa starať len o to, čo príde. Magdaléna sa zriekla svojho dedičstva v prospech Janovej sestry. Aby nevzbudili zbytočný rozruch, odišli s Petrom v jednu jarnú noc do Turca.
Veľmi ma potešilo, že novela mala šťastný koniec. Autorka využila stavbu klasickej rozprávky a rozprávkový nádych dokresľuje aj opis oravskej prírody. Postavy boli rozdelené na typicky kladné a typicky záporné. Magické číslo tri tu tiež hrá dôležitú úlohu. Tri gaštanové kone sú symbolom ich znovu nájdeného šťastia. Ľudí, obľubujúcich čítanie o láske a prekážkach stojacich jej v ceste, určite táto kniha zaujme. Ja som jedným z nich a môže s čistým srdcom prehlásiť, že kto vezme túto knihu do rúk a bude ju s radosťou čítať, určite sa nebude chcieť od nej odtrhnúť, až pokým nebude vedieť ako končí.