KLASIFIKÁCIA KONTROLNÝCH PROCESOV

KLASIFIKÁCIA KONTROLNÝCH PROCESOV

Existuje rad účelových klasifikácií kontrolných procesov. Obvykle ide o členenia podľa:

a) obsahovej náplne,
b) úrovne riadenia
c) charakteru vykonávania
d} designu kontrolných systémov
e) typu spätnej väzby
ad a) Podľa obsahovej náplne ide o kontrolné procesy, ktoré sa zameriavajú na zhodnotenie úrovne kvality vykonávania rôznych činností organizácie (správnosti, účelnosti, porovnávania s plánom a pod.), ktoré vo svojom celku zaisťujú jej reprodukčný proces. Môže ísť o kontrolu hospodárenia predvýrobných etáp (výskumu, vývoja, projekcie, konštrukcie, technológie atď.) výrobných a povýrobných (predaja, expedície, servisu atď.)
ad b) Klasifikácia podľa úrovne riadenia určuje, či ide o kontrolu na vrcholovej úrovni riadenia, ktoré sa pracovne označujú ako strategické kontrolné procesy, alebo na nižších úrovniach riadenia, ktoré sa označujú ako operativné kontrolné procesy.
Strategické kontrolné procesy („strategic control processes“) venujú hlavnú pozornosť kvalite vrcholového rozhodovania a vzťahu k podnikateľskému prostrediu (napr. banky, veritelia a dlžníci, daňové úrady, hlavní dodávatelia a zákazníci, konkurenti). Vo firme sa zameriavajú na celkové výsledky hospodárenia (majetková bilancia, rozpočty firmy ako celku), plnenie poslania podniku, plnenie podnikateľskej stratégie vyplývajúcej zo základného rozhodovania vlastníkov firmy, resp. ich zastupiteľských orgánov (napr. predstavenstva, dozornej rady). Časové intervaly bývajú dlhšie a obvykle pravidelné, užívané kontrolné ukazovatele majú predovšetkým agregované hodnotové vyjadrenie.
Operativné kontrolné procesy („operating control processes“) kladú dôraz na vybrané dielčie oblasti činnosti organizácie a ich kľúčové miesta. Ide napr. o priebežné hospodárenie s finančnými, energetickými, materiálovými, kapacitnými a inými zdrojmi. Časové intervaly bývajú obvykle kratšie než u strategických a kontrolné ukazovatele používajú hmotné vyjadrenie.
ad c) Podľa charakteru vykonávania bývajú kontrolné procesy obvykle klasifikované na:
• pravidelné a nepravidelné
• interné a externé
• preventivné
• priebežné
• následné
Pravidelné (periodické) kontrolné procesy („regular control“) sa snažia postihnúť predovšetkým odchýlky typu „plán – skutočnosť“. Umožňujú regulačné zásahy, prípadne vhodnú úpravu plánu s ohľadom na meniace sa podmienky alebo postup plnenia.
Nepravidelné kontroly („irregular control“) vychádzajú z potreby previerky (rozboru) špecifických akcií, hlavne kritických štádií ich realizácie. Ďalším cieľom býva overiť správnosť vykonávania kontrolných činností (súlad s právnymi predpismi, úplnosť, dodržiavanie oprávnenosti osôb a pod.).
Interné kontroly („internal or inside control“) organizujú a zisťujú vlastní pracovníci firmy. Ide napr. o kontrolnú činnosť vedúcich pracovníkov ako bežnú súčasť ich riadiacej práce. Môže ísť aj o činnosť nimi poverených pracovníkov alebo firemných kontrolných orgánov. Interné kontroly nevylučujú možnosť prizvať si na pomoc pri riešení špecifických otázok mimofiremných expertov či poradcov.
Externé kontroly („external or outside control“) obvykle prichádzajú z okolia firmy. Väčšinou ide o previerku dodržovania externe stanovených, ale pre firmu záväzných pravidiel, noriem, právnych a iných predpisov. Môže ísť napr. o dodržovanie zákonov (antimonopolných, daňových a pod.), podmienok legality finančných operácií.
Preventívne kontroly („feedforward, or steering, or preliminary control“) si kladú za cieľ predchádzať či včas odhaliť nebezpečie nedostatkov. Ide o široké spektrum kontrol (rozborov, previerok), napr. pravidiel dodržiavania hygieny práce, lekárske prehliadky, previerky bezpečnosti práce, kvality projekčných prác a pod.
Priebežné kontroly („concurrent, or screening, or yes/no control“) sledujú obvykle odchýlky v priebehu riadených procesov a regulačným systémom spätnej väzby vykonávajú účelné korekcie. Pre regulačný mechanizmus následných opatrení je rozhodujúce, či sú zistené odchýlky pozitivné alebo negativné.
Následné kontroly („feedback or post-action control“) sa sústreďujú na výstup z preverovaných procesov. Účel môže byť mnohostranný. Buď pozitivný (odmeny za dosiahnuté výsledky), alebo negativný (postih vinníkov). Ide napr. o konečnú kontrolu akosti výrobkov, kontrolu ročnej uzávierky auditorom, dodržaní nákladov alebo časových termínov investície.