Kde niet lásky, tam nemôže byť nič dobrého.

Láska? Poznáme ju všetci. Každý z nás raz miloval a bol milovaný. Všetci sme raz prestali vnímať čo sa okolo nás deje. Vnímali sme len lásku. Užívali sme ju plnými dúškami. Láska jediná dokáže z človekam spraviť to čo nedokáže nič iné. Žiadna zbraň, droga ...
Dokéže z neho spraviť zamilvaného „blázna“ ktorý nevie myslieť na nič iné len na lásku.



Človek potrebuje lásku k životu. Keby nebola, nežili by sme my, ani naší starí rodičia, ani ich prarodičia. Nežil by nik a nič. Svet by bol jedná vľká jednotvárna púšť bet oáz. Stačí však len kúsok lásky a aj tá najsuchšia púšť by bola porastená množstvom rôznorodých rastlín a všetky ba sa mali rady. Neexistovala by nenávisť. Pes by sa držal ta labku s mačkou, mačka s myšou ... Všetci ba sa navzájom milovali a nik by nemal žiadnhé problémy. Každý človek by sa k tomu druhému správal s úctou, každý ba sa zdravil s úsmevom na perách. Nebolo by vojen, zbytočne premrhaných životov. Všetci by sme sa navzájom tolerovali ...



Láska má chuť čokolády. Raz je sladká a priam sa rozpúšťa na jazyku, inokedy je tvrdá a horká. Ale aj tá najtvrdšia čokoláda niekedy zmäkne . No je dnes ešte láska vzácna ?
V čase vojen, zloby a nenávisti? Tá pravá bude vždy vzácna. Je najvzácnejšia, človek si ju nemôže kúpiť ani vyhrať. Musí jednoducho precitnúť. V ten správny čas na správnom mieste. Veď kto by si nepamätal okamih keď stretol tú „svojú“ lásku ...



Sú rôzne formy lásky, ale tá najdôležitejšia je vtedy keď muž miluje ženu, chlapec dievča ... Všetci navzájom by sa mali milovať. Potom keď by sme sa správali ku sebe s láskou a úctou svet by bol krajší taký farebnejší ...