Kazachstan
Kazachstan
Z Wikipédie
Skoč na: navigácia, hľadanie
Republika Kazachstan
Vlajka štátu Kazachstan Znak štátu Kazachstan
(Vlajka - Kazachstan) (Znak - Kazachstan)
Národné motto:
-
Oficiálny názov
- Dlhý
Qazaqstan Respublïkası, Рес 087;убл&am p;#1080;ка Каз 072;хст&am p;#1072;н
- Krátky
Úradné jazyky kazaština (štátny jazyk), ruština
Hlavné mesto Astana
Najväčšie mesto Alma-Ata
Hlava štátu {{{Hlava štátu}}}
Predseda vlády Danyal Achmetov
Rozloha
- Celková
- Súš
- Voda
- % vody
9. miesto
2 717 300 km²
2 669 800 km²
47 500 km²
1,7 %
Susedia Uzbekistan, Kirgizsko, Turkmenistan, Rusko, Čína
Počet obyvateľov
- Sčítanie 2006
57. miesto
15 233 244
Hustota obyvateľov
- Sčítanie 2006
215. miesto
5,6 /km²
HDP p.c. v USD (PKS)
- Stav 2005
70. miesto
8 700
Vznik
16. december 1991
Forma štátu republika
Mena lari
Gramotnosť 98.4
Časová zóna
UTC +5 až UTC +6
Štátna hymna Мен 110;ң Қаз 072;қст&am p;#1072;ным ; - Moj Kazachstan
Medzin. kód (ISO 3166-1) {{{Medzinárodný kód}}}
Kód motorových vozidiel (OSN) KZ
Internetová doména .kz
Smerové telefónne číslo 7
Kazachstan, dlhý tvar Kazašská republika, je štát v strednej Ázii. Bývalá republika ZSSR, teraz člen SNŠ. Hraničí s Uzbekistanom, Kirgizskom, Turkmenistanom, Ruskom a Čínou. V Kazachstane sa nachádza kozmodrom Bajkonur.
Prírodné podmienky [úprava]
Kazachstan je 9. najväčšia krajina na svete. 2. najväčšia krajina bývalého ZSSR. Rozkladá sa medzi Altajom a Volgou a medzi Západosibírskou nížinou a Ťan-šanom. Povrch krajiny je v prevažnej miere rovinatý, pohoria zasahujú iba okrajovo iba na juhu a východe. Na západe sa rozprestiera Kaspická nížina. Nevysoký a veľmi rozrušený masív Mudžogary a plošina Usťurt ju oddeľujú od Turanskej nížiny. Severná časť Turanskej nížiny zasahujúca do Kazachstanu je tvorená púšťami Kyzylkum, Veľké a Malé Barsuki, Priaralský Karakum a Mujunkum. Centrálnu časť krajiny vypĺňa Kazašská plošina, ku ktorej sa pripája Turgajská plošina a na severe okraje Západosibírskej nížiny. Horskú časť krajiny tvoria okrajové chrbty Ťan-šanu. Pozdĺž východných hraníc sa rozkladajú tri osobitne vysoké horské masívy: Džungársky Alatau, Tabagataj a Altaj, oddelené zníženinami.
Kazachstan je bohatý na nerasty. Z rúd je významná meď, ktorá sa ťaží v Kazašskej plošine. Ložiská polymetalických rúd sú na Altaji a v pohorí Džungársky Alatau. Kazachstan má tiež ložiská chromitov, niklových a kobaltových rúd, bauxitu (Turgajská plošina), zlata i železa (Kustanajská oblasť) a mangánu (Marganec). Z ložísk palív vyniká Karagandská kamenouhoľná panva, ústie rieky Emby alebo polostrov Mangyšlak (ropa). Kazachtan má výrazné kontinentálne suché podnebie s výrazným letom a zimou. Riečna sieť je riedka. Rieky sú prevažne v okrajoch republiky: Irtyš, Ural, Syrdarja a iné. V krajine je veľa mineralizovaných jazier: Aralské, Balchaš, Alakoľ. V krajine nájdeme niekoľko rastlinných a pôdnych pásiem najsevernejšie sa nachádza lesostep s černozemami, južnejšie sa nachádzajú stepi s čoraz menej úrodnými pôdami, ktoré postupne prechádzajú do polopúšte miestami až púšte.
Obsah
[schovaj]
* 1 Prírodné podmienky
* 2 História
* 3 Hospodárstvo
História [úprava]
Územie Kazachstanu bolo osídlené veľmi dávno. Rozprestieralo sa pri Turkestanských bránach. Na cestách národov vychádzajúcich z Mongolska. Obyvateľstvo sa tu však nemohlo usadiť na dlhšie pretože bolo vytláčané na sever a západ novými vlnami kočovníkov. Z tureckých a mongolských kmeňov sa tu v 15. storočí sformovali dnešní Kazachovia. Kazašské občiny a rody zaoberajúce sa kočovným chovom dobytka sa zoskupili do troch hord (žuzov): Zabalchašie (najstarší), Kazašská plošina (stredný) a najmladší žuz medzi Mugodžarmi a Volgou. Najstarší a časť stredného žuzu boli r. 1723 porazené nájazdom Džungaáov. Najmladší žuz a ostatok stredného sa dobrovoľné pripojili k Rusku. Do polovice 19. stor. sa pod Ruskú správu dostal aj zbytok Kazachstanu. Prví ruskí usídlenci prišli do Kazachstanu už v 16. storočí. Boli to utečenci z centrálnych gubernii Ruska, ktorí sa usádzali pri rieke Jaik (teraz Ural). Z nich sa sformovali podobne ako v povodí Donu alebo v Predkaukazsku kozáci, ktorých cárska vláda poverila strážnou službou a úlohami pri kolonizácii Kazachstanu. Na hlavných trasách ich prieniku do krajiny vznikali opevnené body, medzi iným aj bývalé hl. mesto krajiny Alma-Ata. Pod ich ochranou sa začala poľnohospodárska kolonizácia krajiny. Kazachovia boli postupne vytláčaný do centrálnych oblastí so suchým podnebím, alebo prešli na polokočovný, respektíve roľnícky spôsob života. Až do revolúcie roku 1917 bol Kazachstan slabo zaľudneným územím, na ktorom sa prevažná časť obyvateľstva živila pastierstvom alebo poľnohospodárstvom. Iba na Altaji sa ťažila meď a zlato. Počas revolúcie sa v krajine prejavil spoločenský chaos trvajúci až do marca 1920. Už 20. augusta toho roku však bola od Kazachstanu vyčlenená Kirgizská ASSR. 5. decembra 1936 sa stal Kazachstan zväzovou republikou. Po revolúcii sa začal výraznejší rozvoj priemyslu a ťažby surovín. V 50. a 60. rokoch prebiehal program zúrodnenia celiny, ktorý sa nakoniec premenil na obrovskú ekologickú katastrofu. Keď bola značná časť úrodnej pôdy odviata vetrom. Po vyhlásení nezávislosti roku 1991 utieklo z krajiny mnoho obyvateľov Ruskej národnosti, ktorí sa cítili diskriminovaní. Prezidentom krajiny je Nursultan A. Nazarbajev, ktorý bol pôvodne prvým tajomníkom Komunistickej strany Kazachstanu. Za prezidenta bol zvolený 1. decembra 1991. Počas svojej vlády si Nazarbajev nechal v referende zväčšiť svoje právomoci. Kazachstan je jedným z najúspešnejších štátov v regióne.
Hospodárstvo [úprava]
Hospodárstvo Kazachstanu sa opiera o veľké nerastné bohatstvo ako aj o poľnohospodárstvo a živočíšnu výrobu. Rozvíja sa nielen ťažobný a spracujúci ale strojárenský a zbrojársky priemysel. Po krátkom období úpadku v dôsledku rozpadu ZSSR, kazašský priemysel ako aj celé hospodárstvo rastie. Kroky vlády ako aj privatizácia a pomoc súkromnému sektoru mali za následok rozvoj hospodárstva, ktorý dosahoval v 90. rokoch dvojciferné hodnoty. V posledných rokoch sa ustálil medziročný rast HDP na úrovni približne 9%. Roku 2001 sprevádzkoval Kazachstan ropovod do Čiernomorskej oblasti a zabezpečil si tak ďalšie odbytiská pre svoju ropu. Krajina sa v súčasnosti pokúša diverzifikovať priemysel, obzvlášť pri tom dbá na rozvoj ľahkého priemyslu a pokúša sa znižovať svoju závislosť na investíciách a odborníkoch zo zahraničia. Nezamestnanosť je na úrovni okolo 8%.