Karol Rosenbaum

Karol Rosenbaum

Narodil sa 7. februara 1920 v Lednickych Rovniach v rodine pekara. Do zakladnej skoly chodil v rodisku, do mestianskej v Puchove. Zmaturoval roku 1940 na Realnom gymnaziu v Trencine. Potom studoval slovencinu a germanistiku na FF Slovenskej univerzity v Bratislave. Po skonceni vysokoskolskych studii roku 1944 bol rok stredoskolskym profesorom na Obchodnej akademii v Trencine a rok na Obchodnej akademii v Martine. Roku 1947 sa stal pracovnikom Literarnohistorickeho odboru Matice slovenskej v Martine, odkial presiel roku 1951 do Ustavu slovenskej literatury SAV v Bratislave. Tu posobil vo funkciach predsedu, riaditela a zastupcu riaditela. V rokoch 19601961 bol tajomnikom Zvazu cs. spisovatelov v Prahe a v rokoch 19631964 prvym tajomnikom Zvazu slovenskych spisovatelov v Bratislave. Roku 1973 sa stal riaditelom novozriadeneho Literarnovedneho ustavu SAV a veducim redaktorom casopisu Slovenska literatura. Tieto funkcie zastaval az do odchodu na dochodok roku 1989. V rokoch 19511956 externe prednasal dejiny slovenskej literatury na FF Karlovej univerzity a na Vysokej skole ruskeho jazyka a literatury v Prahe. Roku 1973 ziskal vedecku hodnost doktora vied (DrSc.) a roku 1987 ho zvolili za riadneho clena Slovenskej akademie vied.

Prve literarnovedne studie a literarne kritiky publikoval v polovici 40. rokov. Ako literarny historik sa po prvy raz vyrazne prezentoval studiou Vztah slovenskeho literarneho romantizmu k nemeckemu klasicizmu, ktora vychadzala na pokracovanie v Literarnohistorickom zborniku v rokoch 19461948 a dodnes je vychodiskovym dielom porovnavacej literarnej vedy. V dalsom obdobi vedeckovyskumnej cinnosti sa zameral na obdobie slovenskeho romantizmu a klasicizmu. Vysledkom tohto usilia je casopisecky publikovana studia Literarne nahlady Jana Kollara v rozpravach o vzajomnosti slovanskej (1948) a personalne monografie Michal Miloslav Hodza (1948) a Jan Kollar 18521952 (1952), literarnovedna monografia Pristup k hodnoteniu klasickeho dedicstva slovenskej literatury (1955) a Jan Kollar, pevec lasky k narodu (1956), ako aj synteticka studia Slovanska myslienka a prehlbenie obrodeneckej ideologie v literature, s podtitulom Od klasicizmu k romantizmu, ktora vysla v druhom zvazku kolektivneho diela Dejiny slovenskej literatury (1960).

Pokracovanim tejto badatelskej orientacie je popularnovedecka studia Pavol Jozef Safarik (1961) a pocetne studie, uvahy a eseje, ktore vysli suborne v knihe Poezia narodneho obrodenia (1970). V 60. rokoch orientoval svoje badatelske zaujmy aj na literaturu medzivojnoveho obdobia, a to predovsetkym na osobnost basnika L. Novomeskeho a tvorbu skupiny DAV. Okrem viacerych studii na tuto temu napisal monografiu Podobizen Ivana Horvatha (1967). Z rozsiahlej literarnokritickej a literarnopublicistickej tvorby knizne publikoval vybery Priestorom literatury (1970) a Pamat literatury (1978). Prvy subor predstavuje vyber stati z rokov 19461969 a druhy zo 70. rokov.

Vyznamnou castou literarnovednych zaujmov K. Rosenbauma su vztahy slovenskej a ceskej literatury. Na tuto temu napisal viacero studii. Syntetizujucim literarnovednym dielom s touto tematikou je monografia Vztahy slovenskej a ceskej literatury 19. a 20. storocia; Koncepcia riesenia (1989). Rovnako vyznamnou a rozsiahlou je aj jeho editorska praca. Na vydanie pripravil preklad a rozbor Kollarovej rozpravy O literarnej vzajomnosti (1954), zbornik Tajovsky v kritike a spomienkach (1956). Obsiahla je jeho editorska praca: Dielo Sama Chalupku (1952), sestvazkove Dielo Jozefa Gregora Tajovskeho (19531958), trojzvazkove vydanie Diela Ivana Horvatha (19641966), subor basni o Ludovitovi Sturovi Blaha pamiatka (1995), sestzvazkovy vyber z Novomeskeho kritickej a publicistickej tvorby (19691992), ako aj suborne dvojzvazkove vydanie jeho basni (1971), styri zvazky vybranych spisov A. Matusku (19721978), tri zvazky vybranych spisov P. Horova (19721978), zborniky k zivotnym jubileam D. Okaliho, J. Martaka, L. Novomeskeho, J. Ponicana, A. Plavku a inych.