karikatura

Od malička poznám jednu osobu ktorá patrí medzi najkomickejších ľudí na svete. Keby som ju mal oznámkovať v jej výzore, dal by som jej známku, ktorá neexistuje. Keďže ju nemôžem priniesť do školy tak ju aspoň opíšem. Je to moja susedka Jožka - zvedavá babizňa. Na našej ulici nie je moc obľúbená. Každé ráno, poobede a každý večer je na balkóne. Najradšej by si zapisovala každý pohyb každého suseda. Je protivná, ale ak jej niekto donesie zaujímavé „informácie“, zmení sa na milú pani domácu. Ak si myslíte, že má prívetivý hlas, ste na veľkom omyle.


Keď ma pozdraví, okamžite mi nabehne na chrbte husia koža, znie to ako škripot zle naolejovaných dverí. Z diaľky sympaťáčka, neskôr len nízka obluda. Svojou výškou pripomína bonsaj. Jej vlasy sú na jej neveľkej hlave rozhádzané ako Japonsko po 7. stupni zemetrasenia, riadny nabúraný rypák, ale zato jej oči sú ako dva veľké zrelé melóny. Obrovitánske uši. Iste jej slúžia ako spoľahlivé hliadkovacie radary. Krátky krk, dlhý trup, ktorý nosia krátke tlsté nohy. Je to vlastne také športové drevo. Len, čo u nich zazvoní suseda, pre ďalšie klebety, už už aby bola pri nej. Dúfam, že si ju viete dokonale predstaviť. A ak nie, veľmi rád vás s ňou zoznámim.