karikatura

Cesta v autobuse ma vie vždy úžasne nadchnúť,obzvlášť keď ju vidím-Ten atómový výbuch v Černobyle,teda moju susedu.Čudujem sa,že tých osem kolies ešte nekleslo k zemi po jej nástupe.Už sa valí!Malá 150 kilogramová vypasená hrošia žena úzkostlivo fučí a po čele sa jej kotúľajú drobné kvapvočky potu.

Nožičky ako prezreté tekvice v našej záhrade,brucho,ktorým si pomáha pri chôdzi má ovisnuté niekde pri kolená. Verte či nie,autobus sa hompáľa podľa rytmu jej chôdze.

Tučnými nemotornými rukami si pomáha pri ladnom gúľaní.Krk by nebolo vydno,aj keby si dala dole 30- ročnú bundu z ktorej už dávno vyrástla,pretože jej štyri pneumatikové brady zakrývajú jej sedem krčných stavcov.V ten deň mala kásnu prešívanú sukňu,do ktorej by som sa hravo zmestila ja s celou 10-člennou rodinou.

Mega-turbo hlava vsadená na poslednom stavci sa dá ľahko pomýliť s bubnom.Oči má vsadené hlboko v tukových jamkách.Líčiská ako balóny,

ktoré chcú silou-mocou uletieť.Nos má ako naša prasnica-veľký,tučná a pchá ho všade kam sa dá.Ústa akoby niekto nakreslil červenou ceruzkou.Taká nešikovná priamka.Nesmiem zabudnúť na uši,ktoré sa veľmi nápadne podobajú na lopúchy za našou garážou.Kľudne by nimi mohla plachtiť.Túto nešikovnú búdu pokrývajú škuty,ktorých farba pripomína zlatistý nádych hrdze.Na dotych pôsobia ako hrča slennej vaty.

Čo sa tých jej charakteru,je to chamtivá,urážlivá kopa sadla s mimoriadne silným vsťahom k jedlu.Napriek tomu je veľmi pracovitá,pretože miluje svoju záhradku,o ktorú sa z láskou stará.

Keď ma zazrela v diaľke svojimi chameleónimi očami,vycerila veľké,krivé a žlté zuby pripomínajúce hviezdy – také krásne a tak ďaleko od seba! Dobre že som stála dostatočne ďaleko.Pravdepodobne by som zápach z jej jaskyne neprežila.