Káhira

Káhira
Na severnom pobreží Afriky, južne od delty rieky Níl, ktorá sa vlieva do Stredozemného
mora, leží Káhira, hlavné mesto Egypta. V tejto najväcšej metropole afrického
kontinentu a arabského sveta žije 17 miliónov ludí (údajne je ich vraj podstatne viac) a
4 milióny do mesta dochádzajú denne najmä kôli práci. Arabi túto metropolu s pýchou
nazývajú „Matka všetkých miest“. Oficiálne republikové zriadenie v Egypte je
Autoritativná prezidentská republika a jej prezident je Mohammed Hosni Mubarak (od
1981). Co sa týka náboženstva - islam asi 90%, krestania asi 7%. Úradný jazyk je
arabcina. V Egypte sa platí Egyptskými librami a piastrami. 1 EL = 100 piastrov.
Už dávno pred založením Káhiry tu bola rímska pevnost Babylon. V roku 640 n. l.
založil arabský vojvodca Amr-ibn-Elass osadu El Fustat, na mieste kde je dnes staré
mesto Káhiry. Dnešné meno El-Qahira dostalo mesto už v roku 969 n. l. a znamená
„Neporazitelná“.
Dopravný hluk mimoriadne zapôsobí na nového návštevníka, lebo tu platí hlavné
pravidlo „Kto najviac trúbi, ten ma prednost v jazde“. Vyznat sa v Káhire v tomto
obrovskom labyrinte s kopcom uliciek, ulíc a mostov nie je jednoduché a ozaj najlepšou
radou pre prvé zorientovanie sa je - prenajat si auto so šoférom, alebo absolvovat
organizovanú prehliadku pozoruhodností a ušetrit si tým vela drahocenného casu a
nervov. Hladat na vlastnú pest a dokonca s autom, za doslova šialenej premávky aut a
prebehujúcich chodcov medzi nimi, v ktorej platí pravo silnejšieho, je naozaj riskantné
a vyžaduje inú mentalitu. Ked clovek zablúdi (co sa môže velmi rýchlo prihodit), tak
strávi den v rozpálenom aute a nic neuvidí. Preto je na presuny v Káhire je najlepšie
využit metro, ktorým sa cestuje rýchlo a cisto. Aj mikrobusy poskytujú v Káhire
pohodlnú a spolahlivú dopravu. Romantické felukky, križujúce vody Nílu, sú praktické a
malebné umožnia Vám ovela pružnejší casový plán pre návštevu údolia kralov z Luxoru
alebo riecnych ostrovov z Asuánu.
Na ostrove Gezira, v pekne zelenom a kludnom parku, je 187 m vysoká výhliadková
veža „Kairo-tower“, odkial sa s mapou Káhiry v ruke dá dobre zorientovat a oboznámit
s mestom pre dalšie obhliadky.
Káhira je velmi staré islamské mesto s nespocetnými mešitami. Najznámejšia z nich je
v roku 879 n. l. postavená Ahmed-ibn-Tulunom a je najväcšou mešitou v Káhire a
tretou najväcšou na svete. Dalej mešita Muhammeda Aliho známa aj ako Alabastrová
mešita, ktorá sa nachádza na Citadele Káhiry a bola dokoncená v roku 1857. Študenti z
celého islamského sveta študujú v Azharmovej mešite a Moslimskej univerzite Al–Azhar
založenej v roku
988 n. l.
Na východe mesta sa nachádza v islamskom svete jedinecné tzv. „Mesto mrtvych“, v
ktorom kedysi postavili Sultáni a Mamelukovia nádherné mauzólea, hrobky s mešitami
a obytné domy pre návštevníkov. V dvadsiatich rokoch minulého storocia zacali tu
ilegálne bývat chudáci, dnes tu žije vyše 250.000 ludí a nie najhoršie.
Islamská Káhira, nie viac islamská ako zvyšok mesta, je stará stredoveká štvrt, kde si
pripadáte, ako ked sa presuniete casom spät o 7 storocí. Je to najhustejšie obývané
mesto v Egypte a možno aj na Strednom východe. Všade vidíte mešity a kostoly, vo
vzduchu je cítit zmes prenikavých pachov a vôní kvetov, korenia a zvierat.
Najznámejším miestom tejto castí je Citadela, stredoveká pevnost stará viac ako 700
rokov. Koptská Káhira bola pôvodne postavená ako Rímske obranné mesto. Je o
niekolko storocí staršia ako Islamská Káhira a bola jedným z prvých miest na svete,
ktoré bolo osídlené krestanskou komunitou. Je to posvätné miesto pre židov, moslimov
a koptských krestanov, ktorí tu žijú.
V casoch faraónov bol východný breh Nílu urcený pre živých a západný breh pre
mrtvych. Dnes je západný breh Nílu modernou castou egyptského hlavného mesta, ku
ktorej patrí univerzita, predmestie Zamalek a obytná štvrt Dokki. Na okraji mesta
krajina náhle mení ráz a zacína tzv. egyptský vidiek s datlovými palmami, kanálmi,
hlinenými obydliami a bujnými zelenými poliami. Známe turistické a zimné stredisko
Helwan sa nachádza 30 km od Káhiry. V blízko položenom meste Sakkara sa nachádza
pyramída krála Džosera, ktorá je ešte staršia ako pyramídy z Gíze. V meste Nekropolis
(mesto mrtvych) sa nachádzajú mimoriadne zaujímavé kamenné reliéfy. V ponuke sú
výlety na somároch z Gizy do Sakkary. Asi 50 km dalej na juh sa nachádza solné jazero
Al Faiyoum. Napriek všetkým problémom, ktoré sú v tomto obrovskom meste, vyplatí
sa Káhiru navštívit, lebo vraj kto toto mesto nespozná - ten nemôže Egypt pochopit.
Egyptské archeologické múzeum založil francúzsky egyptológ Auguste Mariette v roku
1857 - hlavne kvôli vtedajšiemu stálemu vývozu egyptských starožitností do bohatej
cudziny. Svoj ciel dosiahol a Egyptské múzeum vlastní dnes najkompletnejšiu a
najväcšiu zbierku egyptských starožitnosti. Jeho hrob sa nachádza na cestnom mieste
pred múzeom. Vystavených je tu vyše 40.000 exponátov (zo stotisíc), ktoré obhliadnut
za niekolko normálnych návštev múzea je doslova nemožné. Vrcholom zbierky je bez
pochyby výstava faraóna Tut-anch-Amona s masívnou faraónovou zlatou maskou a
dalšími vzácnymi a peknými kusmi z hrobu objavenom v Údolí králov pri Luxore v roku
1922.
Na vyvýšenine Káhiry je Gíza, na juhozápadnom okraji mesta, kde zacína púšt sa
nachádzajú najznámejšie znaky Egypta – sfinga a pyramídy troch faraónov Cheopsa,
Chefréna a Mykerina. Majestátna Velká sfinga (lev s ludskou hlavou, okrem nosa – je v
múzeu v Londýne). Je 73.5 metrov dlha a 20 m vysoká, je vytesaná z jednej obrovskej
skaly. Aj ked sa pozorovatelovi zdá Chefrénová pyramída (pôvodne 143.5 m vysoká)
ako najvyššia, tak to len preto, lebo leží na prirodzenej vyvýšenine. Najmohutnejšou je
okolo 4.570 rokov stará Cheopsová pyramída s pôvodnou výškou 146.6 metrov (dnes
138.7 m), ktorá bola až do roku 1880 najvyššou stavbou na svete. Je to jediný zo
zachovalých siedmych divov antického sveta a volakedy bola ešte aj cela obložená
vyleštenými vápencovými a granitovými platnami, ktoré však v stredoveku použili na
rôzne stavby v meste. Jedine na vrchole Chefrénovej pyramídy sa uchovala mala cast
tohoto obloženia. Tretia je najmenšia pyramída faraóna Mykerina (66.5 m) a pri nich je
ešte niekolko malých tzv. pyramíd královien.
Cheopsova pyramída sa nachádza 10 km na juhozápad od Káhiry na vonkajšom okraji
predmestia Gízy. Možno sa tam dostat taxíkom alebo autobusmi, ktoré odchádzajú z
káhirského námestia Táhrir. Turisti sa môžu na púšt dopravit aj na tavách alebo na
konoch. Pocetný prepravcovia ponúkajú výletné plavby po Níle a väcšine z lodí
premáva medzi mestami Luxor a Asuán. Niektoré plavby obsahujú výlety do miest
Abydos a Denderha. Plavba Luxor/Asuán trvá pät dní, rovnaká plavba s výletmi do
miest Abydos a Denderha trvá sedem dní.
Pyramídy boli postavené s mimoriadnou pracovnou silou. Tieto stavebné výkony
privádzali ludí do úžasu už od tých cias kedy pyramídy postavili. Najväcšia pyramída na
svete Cheopsová pyramída: Výska je 146.6 metrov, dlžka jednej strany je nieco cez
230 metrov a základna zaberá plochu 55.000 m2. Uhol pyramídy je skoro 52° a je
maximálne ideálny. Stavba pozostáva z 210 radov vápencových blokov uložených nad
sebou, pri priemernej velkosti jedného bloku 127x127x71 cm a váhe 2.5 tony.
Takýchto blokov použili vraj 2 milióny tristotisíc kusov a k tomu prišlo ešte dvestotisíc
obkladacích platní. Podla gréckeho historika Herodota vraj pracovalo, na Cheopsovej
pyramíde, 100.000 robotníkov po dobu 20 rokov. To znamená, že museli umiestnit na
svoje miesto jeden kamenný blok za necelé dve minúty a to od rana do vecera, pocas
celého pracovného dna dvadsat rokov. To znamenalo 285 blokov denne vytesat,
opracovat, transportovat k miestu stavby a potom zdvihnút do stále väcšej výšky.
Nakoniec presne umiestnit a prispôsobit jeden blok vedla druhého a to bez dier. A
naviac k tomu zabudovat všetky komory, chodby a vetracie šachty (v priereze len
20x20 cm, ale až cez 60 m dlhé). To bol aj pre dnešnú dobu neuveritelný technický,
logistický a organizacný výkon, ked si uvedomíme, že vtedy nepoznali ešte kladkostroj
a dokonca ani koleso! Tú mohutnost pochopí clovek, až ked stojí pod týmto ozaj
jedným z divov sveta a ten dojem prekoná všetky jeho ocakávania. Vela skutocností
okolo pyramíd nie je do dnes vysvetlených a možno sa dockáme v blízkej budúcnosti
ešte rôznych prekvapení.