Julius Vanovic

Julius Vanovic


Narodil sa 11. aprila v Drazkovciach. Ludovu skolu vychodil v rodisku, potom zacal chodit do Gymnazia v Martine. Pretoze jeho otec bol roku 1949 obvineny a uvazneny v ramci zinscenovaneho procesu s partizanskym velitelom Viliamom Zingorom, v siestom rocniku (1952) ho z gymnazia vylucili. Zamestnal sa v tlaciarni Neografia v Martine. Dva roky tu pracoval ako pomocny robotnik a rok ako pomocny korektor. Potom bol rok knihovnikomskladnikom v Matici slovenskej. Pritom externe studoval a roku 1955 zmaturoval na Gymnaziu v Martine. Na odporucanie Matice slovenskej ho prijali na studium knihovedy na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, no po prvom semestri ho na zakrok politickych organov v Drazkovciach zo studia vylucili. Prihlasil sa na externe studium knihovedy, no aj to musel po kratkom case zanechat. Znova sa zamestnal ako knihovnikbibliograf v Matici slovenskej a neskor v Slovenskej pedagogickej kniznici v Bratislave. Az roku 1963 sa stal redaktorom Slovenskych pohladov. V rokoch 19671968 bol redaktorom Mladej tvorby. Medzitym externe vystudoval slovencinu na Filozofickej fakulte v Bratislave. Od roku 1969 bol odbornym pracovnikom Ustavu slovenskej literatury SAV v Bratislave, no v aprili 1972 musel ustav opustit. Prijali ho za korektora do vydavatelstva Slovensky spisovatel, kde posobil az do roku 1990, ked sa vratil ako vedecky pracovnik do Ustavu slovenskej literatury SAV. Roku 1991 obnovil v Tranosciu vydavanie casopisu Tvorba a stal sa jeho sefredaktorom. Zije v Bratislave.

Od zaciatku 60. rokov publikoval v literarnych casopisoch clanky a studie. Knizne debutoval suborom rozhovorov so slovenskymi spisovatelmi Antidialogy (1968), v ktorom priblizil citatelom tvorbu styridsiatich slovenskych spisovatelov. Vystupuje v nich ako rovnocenny partner a diskusiu vedie v rovine filozofickych uvah o zakladnych otazkach zivota a o zmysle literarnej tvorby. Jeho dalsie rukopisy novely Prichadzanie, monografie o dramatikovi Juliusovi BarcoviIvanovi a Vaclavovi Cernom, ako aj roman Doziven v case normalizacie nemohli vyjst. Az roku 1990 mu vysla druha kniha, esejisticka praca Kniha o starom Martine. Zachytil v nej historiu mesta a blizkeho okolia od najstarsich cias prveho osidlenia az po vznik Matice slovenskej roku 1863. Vznik Matice slovenskej a jej dvanastrocne ucinkovanie s centrom v Martine je temou rovnako esejisticky napisaneho diela Druha kniha o starom Martine (1993). Spristupnil v nej mnohe historicke skutocnosti, ktore su dokumentom i obrazom dramatickych udalosti, za ktorych Matica vznikla a vyvijala svoju cinnost. Dielo Cesta samotarova (1994) je monografickou esejou o zivote a tvorbe popredneho slovenskeho dramatickeho autora, krestanskeho existencialistu Juliusa BarcaIvana. Navrat pred odchodom (1995) je vyber z troch zbierok proz, ktore nemohli vyjst v case umlciavania jeho mena.

Rovnocennou sucastou literarnych aktivit Juliusa Vanovica je kriticka a kulturnohistoricka publicistika prezentovana clankami v odbornych casopisoch i v dennej tlaci. Kniha Nad textom a casom (1993) je suborom literarnych studii, eseji, recenzii a uvah, v ktorych zdoraznil principy duchovnej kontinuity slovenskej literatury a kultury. Znamenia domova (1998) su zasa vyberom z jeho eseji uverejnovanych v 60. rokoch, pre ktore mal skoro dve desatrocia zakazanu publikacnu cinnost. Koncom roka 1998 vyjde rozsiahla monografia o velkom zjave ceskej kultury, univ. prof. Vaclavovi Cernom. Na vydanie su pripravene rukopisy: Tretia kniha o starom Martine, Martin mojej mladosti a roman Dozijes vydavajuci myslitelske a mravne svedectvo o komunistickom rezime.