Juhovýchodná Ázia

Juhovýchodná Ázia
Oblasti Ázie, ležiacej východne od Indie a južne od Cíny sa niekedy hovorí Indocína. V
tomto regióne ležia štáty Mjanmarsko (Barma), Thajsko, Laos, Kambodža a Vietnam.
Džunglou zakryté svahy hôr klesajú od úrodných nížin lemujúcich velké rieky ako je
napr. Iravádí alebo Mekong. Podnebie je horúce a vlhké s pravidelnými sezónnymi
monzúnovými daždami. Smerom k Malajzii a malému mestskému štátu Singapuru
vybieha dlhý a úzky polostrov. Malajzia, Indonézia, Brunej a Filipíny ležia na súostroví,
ktoré vytvára dlhý retazec zasahujúci východne do Tichého oceánu. Celá oblast je
domovom pre mnohé národnosti, kultúry, náboženstvá a jazyky. Juhovýchodná Ázia
bol znacne poškodená vojnou v štyridsiatych až osemdesatych rokoch 20. storocia.
Ekonomika jednotlivých zemí sa spolieha na produkciu ryže a ovocia, dreva pre
drevársky priemysel, kaucuku a palmového oleja. K prírodným zdrojom patrí ropa a
zemný plyn. INDONÉZIA
Indonézia („indické ostrovy“) je najväcší ostrovný svet na Zemi. Rozprestiera sa medzi
juhovýchodnou Áziou, Malajským polostrovom a Austráliou. Tvorí ju 13 677 ostrovov, z
ktorých asi 6000 má názov a asi 3000 je obývaných. V západo-východnom smere
meria 5110 km a v severo-južnom 1890 km. Je to jediná ázijská krajina, ktorej územie
presahuje na južnú pologulu. Ostrovy sú zoskupené do Velkých Súnd (Sumatra, Jáva),
Kalimantan (Borneo), Sulawesi (Celebes), Malých Súnd (Bali, Lombok, Sumbawa a i.),
Molúk (Halmahera, Pulau, Morotai a i.) a západná cast Novej Guiney. Na ostrovoch sa
striedajú horské pásma porastené tropickými lesmi a nížiny. Ostrovy ležia v jednej z
najintenzívnejších zemetrasných oblastí, pretože tu sa stretávajú euroázijská,
tichoocánska a indoaustrálska litosférická doska. Casté sú sopecné výbuchy a
zemetrasenia. Z vyše 400 mladých sopiek je aj v súcasnosti 76 cinných (napr. Kerinci,
3805 m n. m.; Merapi, 2911 m n. m.; Rinjani, 3726 m n. m.; Krakatoa, 813 m n. m.).
Najvyšším vrchom štátu je Puncjak Jaya (5030 m n. m.) na ostrove Nová Guinea.
Bývalá holandská kolónia získala nezávislost roku 1949. Roku 1963 obsadila západnú
cast ostrova Nová Guinea (Západný Irian), roku 1975 zasa bývalú portugalskú kolóniu
Východný Timor – od roku 1999 získal naspät samostatnost. Hospodárstvo krajiny sa
rozvíja s urcitými otrasmi, ale rýchlo. Umožnuje to jednak bohatá surovinová základna
(ropa, zemný plyn, cín, bauxit, zlato, striebro, nikel, med) a jednak zahranicný kapitál
(predovšetkým japonský).
Najdôležitejšie priemyselné odvetvia sú chemický, strojársky, a lacnú pracovnú silu
zamestnávajúci textilný priemysel, dalej drevársky a papierenský priemysel. Na
pomerne malej rozlohe ornej pôdy je najdôležitejšou plodinou ryža. Aj na vývoz sa
urodí juta, kokosové orechy, kaucuk, rozmanité koreniny, káva, tabak, caj a cukrová
trstina. Chov zvierat má menší význam. Pre výživu obyvatelstva a export je
významnejší rybolov. Výrub vzácnych tropických drevín spôsobuje znacný úbytok a
nicenie lesov.
ŠTÁTNE ZRIADENIE: republika
HLAVNÉ MESTO: Jakarta, 9 341 400 obyv. ROZLOHA: 1 912 988 km2
POCET OBYV.: 200 390 000 (1997)
HUSTOTA ZALUDNENIA: 105 obyv./km2
ÚRADNÝ JAZYK: bahajská indonéština
MENA: rupia (1 rupia = 100 senov)
ŠTÁTNY SVIATOK: 17. aug. (Den nezávislosti)
RASOVÉ A NÁRODNOSTNÉ ZLOŽENIE: Indonézania – Jávania, Sundania, Madurajci,
Batakerci, Minangkabanci, Balicania, Menadonézci, Dajakovia, Ambonézania, Papuánci
a i. (92 %), iné – Cínania, Arabi, Indovia, Pakistanci, Európania (8 %)
NÁBOŽENSTVO: islam (86 %), evanjelické (6,5 %), rímskokatolícke (3,1 %),
hinduizmus (1,9 %), budhizmus (1 %), konfuciuzmus (1 %), iné (0,5 %)
URBANIZÁCIA: 35,4 %
PRIEMERNÁ DLŽKA ŽIVOTA: 65 rokov
DOJCENSKÁ ÚMRTNOST: 68 ‰
ANALFABETI: 16,2 %
NEZAMESTNANOST: 22 %
HDP: 1110 USD/obyv.
THAJSKO
Nachádza sa na polostrove Zadná India na brehu Thajského zálivu. Juh krajiny znacne
zasahuje na Malajský polostrov. Stred Thajska vyplna nížina v povodí rieky Menam
(Chao Phraya), ktorej vlahu prinášajú letné monzúny. Na východe sa rozprestiera
riekou Mekong ohranicená Koratská plošina. Porastená je riedkymi lesmi a pasienkami.
Na severe a severozápade sa tiahnu pohoria v severo-južnom smere. Uzatvárajú
menšie panvy a kotliny. Najvyšším vrchom je Doi Inthanon (2595 m n. m.). Thajsko je
jediný štát v juhovýchodnej Ázii, ktorý nikdy nebol kolóniou európskej mocnosti. Bol
nezávislým nárazníkovým štátom medzi britskými a francúzskymi kolóniami. Krajinu až
do roku 1932 nazývali Siam, vtedy zmenili názov štátu na Thajsko (Muang Thai –
krajina slobodných). Má znacné nerastné bohatstvo (cín, zinok, med, mangán, drahé
kamene), ale energetické suroviny musí dovážat. Najdôležitejšie priemyselné odvetvia
sú výroba modernej elektroniky, potravinársky a textilný priemysel. Zamestnávajú
lacnú pracovnú silu. Najvýznamnejšími polnohospodárskymi plodinami sú ryža, maniok,
kukurica a prevažne na export urcená juta, bavlník, kaucuk, cukrová trstina, ovocie,
sezam. V hornatých castiach krajiny cast obyvatelstva žije z nelegálneho pestovania
maku, výroby ópia a obchodu s drogami.
Chov zvierat (byvoly, hydina, hovädzí dobytok) nie je významný. Pre rozsiahle nicenie
lesov sa znížil vývoz dreva. Rybolov je dôležitý (spracovanie rakov). Cestovný ruch je
význacným zdrojom príjmom pre krajinu. Velmi atraktívne sú kultúrnohistorické
pamiatky, zaujímavosti prírody a zábavné strediská.
ŠTÁTNE ZRIADENIE: monarchia
HLAVNÉ MESTO: Bangkok (Krung Thep), 5 647 800 obyv. ROZLOHA: 513 115 km2
POCET OBYV.: 60 602 000(1997)
HUSTOTA ZALUDNENIA: 118 obyv./km2
ÚRADNÝ JAZYK: thajcina
MENA: baht (1 baht = 100 satangov)
ŠTÁTNY SVIATOK: 5. dec. (Narodeniny krála)
RASOVÉ A NÁRODNOSTNÉ ZLOŽENIE: thajské národnosti – Siam, Shan, Lao (80 %),
Cínania (12 %), Malajci (4 %), Khmérovia (3 %), iné (1 %)
NÁBOŽENSTVO: budhizmus (94,8 %), islam (4 %), krestanské (0,6 %), iné (0,6 %)
URBANIZÁCIA: 21 %
PRIEMERNÁ DLŽKA ŽIVOTA: 69 rokov
DOJCENSKÁ ÚMRTNOST: 38 ‰
ANALFABETI: 6,2 %
NEZAMESTNANOST: 5 %
HDP: 2740 USD/obyv.
SINGAPUR
Rozprestiera sa na juh od Malajského polostrova na jednom väcšom a viacerých
menších ostrovoch. Mestský štát je od rovníka vzdialený len 150 km. Podnebie má
horúce a vlhké. Najvyšším bodom je Timah (175 m n. m.). Názov Malajcami
založeného mesta v preklade znamená mesto leva. Po britskej nadvláde bol v rokoch
1963–1965 clenom Malajskej federácie. Roku 1965 z nej vystúpil a roku 1966 vznikla
súcasná republika. Je jedným z najbohatších štátov na Zemi a súcasne vývozcom
kapitálu. Každý významný nadnárodný podnik má v nom zastúpenie ci dcérsky podnik.
Je jedným z najvýznamnejších obchodných a financných centier. Najdôležitejšie
priemyselné odvetvia štátu sú vysokotechnologická elektronika, výroba robotov,
spracovanie ropy, výroba lodí a hutníctvo cínu. Prístav má druhý najväcší obrat tovaru
na Zemi.
ŠTÁTNE ZRIADENIE: republika
HLAVNÉ MESTO: Singapúr (Singapore), 3 163 500 obyv. ROZLOHA: 647,8 km2
POCET OBYV.: 3 163 500 (1998)
HUSTOTA ZALUDNENIA: 4883 obyv./km2
ÚRADNÝ JAZYK: anglictina, malajcina, cínština, tamilcina
MENA: singapúrský dolár (1 dolár = 100 centov)
ŠTÁTNY SVIATOK: 9. aug. (Den nezávislosti)
RASOVÉ A NÁRODNOSTNÉ ZLOŽENIE: Cínania (77,3 %), Malajci (14,1 %), Indovia
(7,3 %), iné (1,3 %)
NÁBOŽENSTVO: budhizmus (31,9 %), taoizmus (21,9 %), islam (14,9 %), krestanstvo
(12,9 %), hinduizmus (3,3 %), iné (15,1 %)
URBANIZÁCIA: 100 %
PRIEMERNÁ DLŽKA ŽIVOTA: 77 rokov
DOJCENSKÁ ÚMRTNOST: 4 ‰
ANALFABETI: 8,9 %
NEZAMESTNANOST: 2,5 %
HDP: 30 550 USD/obyv.
BRUNEJ
Leží na severozápade ostrova Kalimantan (Borneo).
Znacnú cast štátu zaberá vlhká pobrežná nížina s tropickým podnebím. Na juh od
nížiny sa tiahnu riekami rozclenené pohoria, ktoré pokrývajú tropické lesy. Najvyšší
vrch je Bukit Pago (1850 m n. m.). Brunej patrí medzi najbohatšie krajiny Zeme a
sultán medzi najbohatších ludí na Zemi. Spod britského protektorátu oslobodené
územie získalo nezávislost roku 1983. Hlavným hospodárskym odvetvím a súcasne
zdrojom príjmov je tažba ropy a jej export. Jediným priemyselným odvetvím je
spracovanie ropy. Znacná cast príjmov sa dáva na dovoz priemyselných výrobkov a
potravín, dalej na rozvoj infraštruktúry, zakladanie sociálnych zariadení.
Najdôležitejšími polnohospodárskymi plodinami sú banány, ryža, kaucuk a rozmanité
korenie. ŠTÁTNE ZRIADENIE: autonómny sultanát (monarchia)
HLAVNÉ MESTO: Bandar Seri Begawan, 45 900 obyv. ROZLOHA: 5765 km2
POCET OBYV.: 308 000 (1997)
HUSTOTA ZALUDNENIA: 53,4 obyv./km2
ÚRADNÝ JAZYK: malajcina
MENA: brunejský dolár (1 dolár = 100 centov)
ŠTÁTNY SVIATOK: 23. febr. (Narodeniny sultána)
RASOVÉ A NÁRODNOSTNÉ ZLOŽENIE: Malajci (66,9 %), Cínania (15,6 %), Dajakovia
(6 %), iné (11,5 %)
NÁBOŽENSTVO: islam (67,2 %), budhizmus (12,8 %), krestanské (10 %), iné (10 %)
URBANIZÁCIA: 70 %
PRIEMERNÁ DLŽKA ŽIVOTA: 75 rokov
DOJCENSKÁ ÚMRTNOST: 10 ‰
ANALFABETI: 11,8 %
NEZAMESTNANOST: 4,7 %
HDP: 14 240 USD/obyv.
MALAJZIA
Rozprestiera sa v juhovýchodnej Ázii. Tvoria ju dve od seba 600–650 km vzdialené
casti. Západná Malajzia zaberá Malajský polostrov a východná cast štátu zasa sever
ostrova Kalimantan (Borneo). Osou Malajského polostrova sa tiahne husto zalesnené
pohorie. Jeho západné pobrežie lemuje úrodná nížina. Východné pobrežie je mocaristé,
porastené tropickým lesom. Aj pobrežie Kalimantanu spestrujú mocaristé nížiny. Z nich
sa smerom na juh dvíhajú pohoria a plošiny. Týci sa tam najvyšší vrch štátu Kinabalu
(4101 m n. m.). Krajina získala nezávislost spod britskej nadvlády roku 1957. Od 90.
rokov ju charakterizuje rýchly hospodársky rozvoj, ciastocne zásluhou znacného
zahranicného kapitálu. Má rozmanité nerastné suroviny (cín, volfrám, železo, bauxit,
ropa, zemný plyn). Najdôležitejšie odvetvia priemyslu (elektronika, elektrotechnika,
výroba presných prístrojov, gumárenská výroba a spracovanie dreva) sú na svetovej
úrovni. Najvýznamnejšou plodinou je ryža, ale štát je odkázaný aj na jej dovoz.
Polnohospodárstvo dodáva na vývoz kokosové orechy (kopra), kakao, caj, kaucuk a
palmový olej. Význacný je vývoz drevnej gulatiny.
V krajine sa velmi rýchlo rozvíja financníctvo, burza a cestovný ruch.
ŠTÁTNE ZRIADENIE: zväzová monarchia
HLAVNÉ MESTO: Kuala Lumpur, 1 145 300 obyv. ROZLOHA: 329 733 km2
POCET OBYV.: 21 667 000 (1997)
HUSTOTA ZALUDNENIA: 66 obyv./km2
ÚRADNÝ JAZYK: malajcina
MENA: malajský ringgit (1 ringgit = 100 senov)
ŠTÁTNY SVIATOK: 31. aug. (Den nezávislosti)
RASOVÉ A NÁRODNOSTNÉ ZLOŽENIE: Malajci (58 %), Cínania (27 %), Indovia,
Pakistanci (8 %), iné (7 %)
NÁBOŽENSTVO: islam, suniti (53 %), budhizmus (19 %), taoisti, konfucianizmus (12
%), hinduizmus (7 %), krestanské (6,4 %), iné (2,6 %)
URBANIZÁCIA: 53,7 %
PRIEMERNÁ DLŽKA ŽIVOTA: 72 rokov
DOJCENSKÁ ÚMRTNOST: 11 ‰
ANALFABETI: 16,5 %
NEZAMESTNANOST: 5,2 %
HDP: 4370 USD/obyv.
FILIPÍNY
Ostrovný štát, ktorý sa rozprestiera pri juhovýchodnom pobreží Ázie na 7107
ostrovoch. Z nich je asi 800 obývaných. Len 11 velkých ostrovov tvorí až 96 % rozlohy
štátu. Významnejšie ostrovy sú: Luzon (104 688 km2), Mindanao (94 630 km2),
Samar (13 080 km2), Negros (12 710 km2), Palawan (11 785 km2), Panay (11 515
km2). Tri štvrtiny povrchu ostrovov pokrývajú pohoria. Casté sú zemetrasenia aj
výbuchy sopiek. Najvyšším vrchom je Mt. Apo (2954 m n. m.) na ostrove Mindanao.
Väcšie nížiny sú len na ostrovoch Luzon a Mindanao. Súostrovie pomenovali podla
španielskeho krála Filipa II. roku 1543. Po dlhej španielskej koloniálnej nadvláde,
neskôr americkom porucníctve získava krajina nezávislost roku 1946. Je bohatá na
nerastné suroviny. Významná je tažba rúd medi, niklu, chrómu a zlata. Na miestach po
bývalých amerických vojenských základniach vznikli moderné priemyselné komplexy.
Dôležitá je výroba elektroniky, prístrojov a textilu. Najdôležitejším odvetvím
polnohospodárstva je pestovanie rastlín, predovšetkým na export (ryža, kukurica,
kokosové orechy, manilské konope, cukrová trstina, tabak, ovocie). Chov zvierat
(byvoly, ošípané, hydina) je zaostalý.
ŠTÁTNE ZRIADENIE: republika
HLAVNÉ MESTO: Manila, 1 654 800 obyv., s aglomeráciou 7 800 000 obyv. ROZLOHA:
300 000 km2
POCET OBYV.: 73 527 000 (1997)
HUSTOTA ZALUDNENIA: 245 obyv./km2
ÚRADNÝ JAZYK: filipíncina
MENA: filipínske peso (1 peso = 100 centavov)
ŠTÁTNY SVIATOK: 12.
jún (Den nezávislosti, 1898)
RASOVÉ A NÁRODNOSTNÉ ZLOŽENIE: Filipínci (40 %), Indonézania a Polinézania (30
%), Malajci a Negriti (10 %), Cínania (10 %), Indovia (5 %), iné (5 %)
NÁBOŽENSTVO: rímskokatolícke (84,1 %), aglipajské – filipínske krestanstvo (6,2 %),
islam (4,6 %), evanjelické (3,9 %), iné (1,2 %)
URBANIZÁCIA: 56 %
PRIEMERNÁ DLŽKA ŽIVOTA: 68 rokov
DOJCENSKÁ ÚMRTNOST: 41 ‰
ANALFABETI: 5,4 %
NEZAMESTNANOST: 8,9 %
HDP: 1200 USD/obyv. KAMBODŽA
Rozprestiera sa pri brehoch Thajského zálivu v juhovýchodnej Ázii. Väcšinu územia
zaberá nížina na náplavoch rieky Mekong. Pohoria sa dvíhajú len pri hraniciach krajiny.
Najvyšší vrch Phnum Aôral (1813 m n. m.) sa týci v pohorí Krâvanh. Bývalá francúzska
kolónia získala nezávislost roku 1953. Hospodársky rozvoj brzdila dlhotrvajúca
obcianska vojna. Nerastné suroviny sú scasti ešte nedotknuté (fosfáty, drahé kamene).
Z priemyslu je najvýznamnejšie lúpanie ryže. Obyvatelstvo sa zaoberá predovšetkým
pestovaním ryže a cukrovej trstiny. Najdôležitejšími exportnými položkami sú surová
guma a drevná gulatina. Hoci tažba dreva sa musela vzhladom na drastické zmenšenie
rozlohy lesov zmiernit. Na jazere Tônlé Sab je významný lov sladkovodných rýb.
ŠTÁTNE ZRIADENIE: konštitucná monarchia
HLAVNÉ MESTO: Pnom Penh, 920 000 obyv. ROZLOHA: 181 035 km2
POCET OBYV.: 10 480 000 (1997)
HUSTOTA ZALUDNENIA: 57,9 obyv./km2
ÚRADNÝ JAZYK: khmércina
MENA: riel (1 riel = 100 senov)
ŠTÁTNY SVIATOK: 9. nov. (Den nezávislosti)
RASOVÉ A NÁRODNOSTNÉ ZLOŽENIE: Khméri (89 %), Vietnamci (7 %), Cínania (2
%), Thajcania (1 %), iné (1 %)
NÁBOŽENSTVO: štátne náboženstvo je budhizmus; budhizmus (92 %), islam, (suniti
2,4 %), iné (5,6 %)
URBANIZÁCIA: 22 %
PRIEMERNÁ DLŽKA ŽIVOTA: 54 rokov
DOJCENSKÁ ÚMRTNOST: 167 ‰
ANALFABETI: 65 %
NEZAMESTNANOST: bez údajov(neoficiálne dáta 30–70 %)
HDP: 300 USD/obyv. LAOS
Je to vnútrozemský štát v juhovýchodnej Ázii. Leží medzi stredným tokom Mekongu a
Annamskými vrchmi. Zalesnené pásma pohorí sa dvíhajú nad 2000 m n. m. Rozclenujú
ich plošiny a k Mekongu smerujúce doliny. Najvyšším vrchom štátu je Phou Bia (2820
m n. m.). Bývalá francúzska kolónia získala nezávislost roku 1954. Pomaly sa rozbieha
tažba bohatých nálezísk nerastných surovín (cínová, zinková, niklová a železná ruda).
Priemysel má málo rozvinutý, prevažne spracúva polnohospodárske plodiny. Patrí
medzi najchudobnejšie krajiny na Zemi. Popri najdôležitejšej potravinárskej plodine
ryži sa pestuje ešte káva, bavlník, caj, tabak. Cast obyvatelstva sa zaoberá nelegálnym
pestovaním maku a pašovaním ópia.
ŠTÁTNE ZRIADENIE: republika
HLAVNÉ MESTO: Vientiene (Viangchan), 528 100 obyv. ROZLOHA: 236 800 km2
POCET OBYV.: 4 849 000 (1997)
HUSTOTA ZALUDNENIA: 21 obyv./km2
ÚRADNÝ JAZYK: laošcina
MENA: nový kip (1 nový kip = 100 atov)
ŠTÁTNY SVIATOK: 2. dec.
(Den vyhlásenia ludovej republiky)
RASOVÉ A NÁRODNOSTNÉ ZLOŽENIE: cca 70 národností; Lao-lum (55 %), Lao-theung
(27 %), Lao-soung – Hmong, Meo (15 %), iné (3 %)
NÁBOŽENSTVO: budhizmus (58 %), kmenové náboženstvá (34 %), krestanské (2 %),
islam (1 %), iné (5 %)
URBANIZÁCIA: 21,7 %
PRIEMERNÁ DLŽKA ŽIVOTA: 53 rokov
DOJCENSKÁ ÚMRTNOST: 122 ‰
ANALFABETI: 43,4 %
NEZAMESTNANOST: kb. 20 %
HDP: 350 USD/obyv. VIETNAM
Leží v juhovýchodnej Ázii na brehu Juhocínskeho mora a Bacboského zálivu. Rozpätie
štátu v smere sever-juh je 1650 km. Na severe sa nachádza pohorie Hoang Lien Son s
výškami 1000–1500 m n. m. Stredom krajiny sa tiahnu Annmanské vrchy. Najvyšším
vrchom je Fan Si Pan (3143 m n. m.). Na juhu sa rozprestiera nížina s deltou rieky
Mekong a na severe zasa Cervenej rieky. Obidve nížiny spája úzka pobrežná nížina.
Bývalá francúzska kolónia sa po 2. svetovej vojne rozdelila na dve casti. V rokoch
1965–1973 bola vo Vietname vojna. Severný Vietnam zvítazil roku 1976 a obidve casti
sa zjednotili pod komunistickým vedením. Krajina je na nerastné suroviny bohatá
(ropa, uhlie, železná ruda, rudy farebných kovov, fosfáty). Priemysel urcujú jednak
odvetvia spracujúce vytažené suroviny (hutníctvo, výroba tažkých strojov a umelých
hnojív) a jednak odvetvia zamestnávajúce lacnú pracovnú silu (textilný a potravinársky
priemysel). Rozvoju priemyslu napomáha prílev zahranicného kapitálu. Prevažnej casti
obyvatelstva poskytuje obživu polnohospodárstvo. V deltách riek sa pestuje ryža, na
tropických plantážach kaucuk, káva, cajovník, banánovník, ananás a koreniny. Dôležitý
je rybolov, aj pre export. Rýchlo sa rozvíjajú služby a cestovný ruch.
ŠTÁTNE ZRIADENIE: socialistická republika
HLAVNÉ MESTO: Hanoj (Ha Noi), 2 154 900 obyv., s aglomeráciou 3 100 000 obyv.
ROZLOHA: 311 114 km2
POCET OBYV.: 76 711 000 (1997)
HUSTOTA ZALUDNENIA: 247 obyv./km2
ÚRADNÝ JAZYK: vietnamcina
MENA: dông (1 dông = 10 haov = 100 xu)
ŠTÁTNY SVIATOK: 2. sept. (Den nezávislosti)
RASOVÉ A NÁRODNOSTNÉ ZLOŽENIE: cca 60 národností; Vietnamci (85 %), Thai (2
%), Tho (2 %), Cínania (2 %), Khméri (1 %), iné (8 %)
NÁBOŽENSTVO: budhizmus (55 %), katolícke (7 %), iné (38 %)
URBANIZÁCIA: 20,8 %
PRIEMERNÁ DLŽKA ŽIVOTA: 67 rokov
DOJCENSKÁ ÚMRTNOST: 43 ‰
ANALFABETI: 6,3 %
NEZAMESTNANOST: cca 30–35 %
HDP: 310 USD/obyv. MJANMARSKO (BARMA)
Nezávislost spod britskej nadvlády získala krajina roku 1948, ked vznikla Barma.
Zadlženost má znacnú. Na splácanie úrokov dáva 70 % zo zahranicných príjmov.
Krajina je bohatá na nerastné suroviny (farebné kovy), ale ich tažba ešte nie je
rozsiahla. Hoci tažba ropy a zemného plynu sa zacala už na prelome 19. a 20. storocia.
Priemysel sa obmedzuje len na tradicnú potravinársku a remeselnú výrobu. Na nížinách
s tropickým monzúnovým podnebím pestujú ryžu, ktorej znacná cast sa exportuje.
Hlavné plodiny tejto polnohospodárskej krajiny sú popri ryži kukurica, caj, bavlník a
cukrová trstina. Najdôležitejším exportným produktom je drevná gulatina. Mjanmarsko
je najvýznamnejším vývozcom cenného teakového dreva. Krajina je jedným z
najväcších nelegálnych centier výroby omamných látok (ópium, heroín) na Zemi.
ŠTÁTNE ZRIADENIE: zväz
HLAVNÉ MESTO: Rangún (Yangon), 3 302 000 obyv. ROZLOHA: 676 552 km2
POCET OBYV.: 43 893 000 (1997)
HUSTOTA ZALUDNENIA: 65 obyv./km2
ÚRADNÝ JAZYK: barmcina
MENA: kyat (1 kyat = 100 pyaov)
ŠTÁTNY SVIATOK: 4. jan. (Den nezávislosti)
RASOVÉ A NÁRODNOSTNÉ ZLOŽENIE: Barmanci (69 %), Shani (8,5 %), Kareni (6,2
%), Rohingijci (4,5 %), Monovia (2,4 %), Chini (2,2 %), Kachini (1,4 %), iné –
Cínania, Indovia a i. (5,8 %)
NÁBOŽENSTVO: budhizmus (87,2 %), krestanské (5,6 %), islam (3,6 %), kmenové
náboženstvá (2,6 %), hinduizmus (1 %)
URBANIZÁCIA: 26,2 %
PRIEMERNÁ DLŽKA ŽIVOTA: 60 rokov
DOJCENSKÁ ÚMRTNOST: 114 ‰
ANALFABETI: 16,9 %
NEZAMESTNANOST: 5,8 %
HDP: 780 USD/obyv.