Jozef Gregor Tajovský

Jozef Gregor Tajovský
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Jozef Gregor Tajovský
Jozef Gregor Tajovský
slovenský prozaik, dramatik, básnik a redaktor
Narodenie 18. október 1874
Tajov, Rakúsko-Uhorsko (dnešný okres Banská Bystrica, Slovensko)
Úmrtie 20. máj 1940 (65 rokov)
Bratislava, Prvá slovenská republika
Manželka Hana Gregorová, rod. Lilgová (1885 – 1958)
Deti Dagmar (1916 – 2004)
Rodičia František Alojz Gregor (1849 – 1922)[1]

Anna Gregorová, rod. Grešková (1853 – 1925)[1]
Príbuzní 6 bratov a 2 sestry[1]
Pozri aj Biografický portál

Jozef Gregor Tajovský (vlastným menom Jozef Gregor; pseudonymy: Greško, Grigorievič, Izäslav, Jano z Dohnian, Jozef Slovák, Kaprál, M. Žiarsky, Podsokolovský[1], Jozef Gregor-Tajovský, Jozef Spevák, …ský, Prepáčte; značky: G., -g-, J. G., J. G. T., J. Gr., S. G. = Spevák Gregor, F. K., -r-)[2] (* 18. október 1874, Tajov – † 20. máj 1940, Bratislava) bol slovenský prozaik, dramatik, básnik, redaktor, učiteľ, úradník, politik.

Jozef Gregor Tajovský bol ako prozaik vedúcou osobnosťou druhej vlny slovenského literárneho realizmu a ako dramatik zakladateľom slovenskej realistickej drámy.[3] Jeho hry sú aj v súčasnosti súčasťou kmeňového repertoáru slovenských profesionálnych divadiel, vrátane Slovenského národného divadla, domácich i zahraničných ochotníckych divadiel.[4][5][6] Rodisko, rodina, štúdiá, vzdelanie [upraviť]
Rodný dom Jozefa Gregora Tajovského v Tajove

Narodil sa 18. októbra 1874 v stredoslovenskej obci Tajov, v prírodnom prostredí pod Kremnickými vrchmi,[7] ako najstaršie dieťa v mnohodetnej rodine. Otec František Alojz Gregor (1849 – 1922) bol remeselník – obuvník, matka Anna Gregorová, rod. Grešková (1853 – 1925). Tajovský mal 6 bratov a 2 sestry. Tajovského otec bol prísny nielen na seba, ale aj na mladého Jozefa. Detstvo preto často trávil u starých rodičov, ku ktorým sa napokon aj natrvalo presťahoval.[8] Jozefov mladší brat Eduard Gregor (1896 – 1954) sa preslávil ako umelecký rezbár (niekoľko jeho prác je vystavených v pamätnom dome J. G. Tajovského).[7]

Ľudovú školu vychodil v rodnom Tajove. Študoval na meštianskej škole v Banskej Bystrici (1886 – 1889), na učiteľskom ústave v Kláštore pod Znievom (1889 – 1893) a neskôr na obchodnej akadémii v Prahe (1898 – 1990).[1]

S manželkou Hanou Gregorovou, rod. Lilgová (1885 – 1958) mal dcéru Dagmar (1916 – 2004), vydatú Prášilovú. Obe boli literárne činné.[9][10]
Pôsobenie [upraviť]
Jozef Gregor Tajovský s manželkou Hanou Gregorovou a dcérou Dagmar v roku 1922

V rokoch 1893 – 1994 pôsobil ako učiteľ v Banskej Bystrici, Hornej Lehote a Kolároviciach, 1994 – 1898 v Dohňanoch, Lopeji, Pohorelej a Podlaviciach.[11] Množstvo učiteľských miest vystriedal preto, že sa väčšinou nezhodol s vrchnosťou, či už cirkevnou alebo štátnou, pre národné presvedčenie. Napokon odišiel znovu študovať, tentoraz do Prahy na obchodnú akadémiu, kde jeho štúdium finančne podporovala Českoslovanská jednota. Počas štúdií v Prahe sa stal členom spolku Detvan, zblížil sa s hlasistami aj s českými realistami.[12] Po štúdiu nastúpil do Vidieckej ľudovej banky, neskôr do Tatra banky, no súčasne pracoval i v Ľudových novinách. V roku 1907 sa v Nadlaku oženil s Hanou Lilgovou.[10]

Tajovský sa v roku 1912 stal tajomníkom Klubu Slovenskej národnej strany v Martine a počas vojny (roku 1915) redaktorom Národného hlásnika.[12] V tom istom roku bol povolaný k vojsku a odvelený na ruský front, kde však prebehol do ruského zajatia. V Bobrujsku roku 1917 vstúpil do česko-slovenských légií, bojoval s nimi proti nastupujúcej moci sovietov, bol redaktorom česko-slovenských Hlasov Kyjeve, od roku 1919 redigoval časopis Slovenské hlasy, po vojne sa vrátil na Slovensko (1920).[11] Po krátkom pobyte v Martine sa usadil v Bratislave, kde bol prednostom legionárskej kancelárie.[12] Roku 1925 bol penzionovaný. V Bratislave žil a tvoril až do smrti. Spolu s manželkou sa stal podporovateľom chudobných začínajúcich autorov. Pochovaný je v rodnom Tajove.

Veľká časť života prozaika a dramatika Jozefa Gregora Tajovského je spojená s rodným Tajovom, s Banskou Bystricou a s obcami v jej okolí: Pohorelá, Lopej, Horná Lehota, Podlavice. Citovo priľnul najmä k Tajovu, ku ktorému sa vracal po celý život. V Banskej Bystrici navštevoval meštiansku školu. Tu sa začínal národne uvedomovať, v tomto meste videl roku 1891 prvomájovú demonštráciu banskobystrických proletárov. Do tohto mesta sa vrátil ako absolvent učiteľského ústavu v Kláštore pod Znievom, aby tu učil krátky čas, necelý rok (1893 – 1894). Potom putoval ako učiteľ po spomínaných i ďalších obciach až do roku 1898, keď pre nezhody so školskou a cirkevnou maďarizačnou vrchnosťou odišiel zo školských služieb, prešiel na obchodnú akadémiu do Prahy a už sa k pedagogickej práci nevrátil.

K rodnému kraju prejavoval lásku a príchylnosť po celý svoj život. Dokázal to i tým, že sa dal pochovať na tajovskom cintoríne, ako si to želala aj jeho manželka spisovateľka Hana Gregorová. Autorom náhrobného pamätníka Jozefa Gregora Tajovského je Ing. arch. Štefan Belohradský.
Prínos pre literatúru [upraviť]

Naša kultúra má v Jozefovi Gregorovi Tajovskom svojho významného realistického spisovateľa. Od vstupu do literárneho života nachádzal cestu k slovenskému ľudu, k jeho kultúre, s veľkou pozornosťou si všímal jeho život, odkrýval jeho mravné hodnoty, ale i otvorene písal o necnostiach a biedach, ktoré náš ľud, či z viny cudzích, či vlastných panských vrstiev, alebo z viny jednotlivcov, stíhali. A tých bied nebolo málo. Patrilo k nim opilstvo, honba za majetkom, popanšťovanie, pasivita, národná vlažnosť. Napriek tomu dával Tajovský najavo, že chudobní ľudia sú mravnejší ako bohatí, že sú „tajnými boháčmi“, vedia sa rozhodovať pre ľudské dobro. Tajovský vytvoril nezabudnuteľné postavy slovenského ľudového života: starého otca v spomienkovej próze Do konca, úbohého sluhu Maca Mlieča, statočnú Mamku Pôstkovú, obetavú matku v próze Horký chlieb, do krajnej núdze zahnaného dedinského bedára z črty Na chlieb. Súčasne Tajovský pobadal, že existuje spoločenské napätie, že z ľudu vyrastajú postavy odporujúce sociálnej nespravodlivosti. Vedel zachytiť realitu nielen pravdivo a kriticky, ale aj so zmyslom pre humorné situácie. Bol autorom úsmevných postojov, no aj autorom krátkych o vážnych mravnospoločenských konfliktoch, dramatik našich národných dejín, spisovateľ kárajúci, no vždy láskavý i v slovách varovných.

Jozef Gregor Tajovský vrúcne miloval svoj rodný kraj – Slovensko a jeho ľud, mal dobrý vzťah k bratskému českému národu, bol účastníkom boja za vznik spoločného česko-slovenského štátu, ako slovenský vlastenec odmietol nacionalizmus a fašizmus. Svet, ktorý vo svojom diele predstavil, patrí minulosti. No Jozef Gregor Tajovský a jeho dielo patrí prítomnosti, lebo o ňom vyslovilo pravdu, podloženú hlbokým sociálnym cítením a láskou k človeku.

Ako prozaik patrí k vedúcim predstaviteľom druhej vlny slovenského literárneho realizmu, pričom veľký dôraz kladie na sociálne témy; ako dramatik je zakladateľom slovenskej realistickej drámy.[3] Jeho diela sú spojené s aktuálnymi politickými a sociálnymi problémami, pričom okrem kritiky využíval často i humorné ladenie príbehov. Tie zasadzoval najmä do dedinského či malomestského prostredia, kde vynikla jeho schopnosť humorného opisu prostých ľudí a ich každodenných problémov, no tiež vyzdvihuje potrebu ich nápravy. Hojne využíva všetky aspekty ľudového jazyka. V jeho tvorbe dominuje poviedka, dráma, pomenej písal črty, fejtóny a novely. Príležitostne písal i medailóny alebo nekrológy, ale aj politické články.
Na počesť [upraviť]

* Divadlo Jozefa Gregora Tajovského vo Zvolene
* Gymnázium Jozefa Gregora Tajovského, Banská Bystrica
* Pamätný dom Jozefa Gregora Tajovského, Tajov
* Školské stredisko Jozefa Gregora Tajovského, Nadlak Rumunsko

Dielo [upraviť]
Obálka prozaickej knihy J. Gregora Tajovského Smutné nôty. 1. vyd. Budapešť: František Votruba, Ed. Slovenská knižnica, roč. 1., zv. 3, brož., 1907. 121 (7) s.
Starootcovský cyklus [upraviť]

Do konca, Žliabky, Na jarmok, Prvé hodinky, Do kúpeľa
Próza [upraviť]

* 1893 – Na mylných cestách, prozaický debut
* 1896 – Čarodejné drevo
* 1896 – Starého otca rozpomienky
* 1896/1900 – Rozprávky pre ľud
* 1897 – Ferko
* 1897 – Rozpomienka
* 1897 – Omrvinky
* 1897 – Z dediny
* 1898 – Jastraby
* 1900 – Rozprávky
* 1901 – Úžerník a iné články
* 1902 - Mládenci
* 1903 – Maco Mlieč
* 1903 – Apoliena
* 1904 – Nové časy
* 1904 – Besednice
* 1907 – Smutné nôty
* 1908 – Mamka Pôstková
* 1909 – Horký chlieb
* 1909 – Na chlieb
* 1909 – Mišo
* 1910 – Umrel Tomášik
* 1910 – Lacná kúpa a predsa draho padla!
* 1910 – Spod kosy
* 1911 – Tŕpky
* 1911 – Jano Mráz
* 1911 – Kosec Môcik
* 1912 – Slovenské obrázky
* 1914 – Výklad programu Slovenskej národnej strany
* 1918 – Malý slovenský zemepis, dielo napísané v ruskom zajatí
* 1919 – Prvý máj
* 1919 – Rozprávky z Ruska, próza s vojnovou tematikou
* 1920 – Na front a iné rozprávky
* 1920 – Rozprávky o československých légiách v Rusku

Dráma [upraviť]

* 1896 – Anička, divadelná hra (nepublikovaná)
* 1898 – Sľuby, divadelná hra
* 1898 – Konačka, divadelná hra (nepublikovaná)
* 1898 – Jej budúci, divadelná hra (nepublikovaná)
* 1899 – Námluvy, divadelná hra (nepublikovaná)
* 1900 – Ženský zákon, divadelná hra
* 1901 – Nový život, dráma
* 1903 – Medveď, dráma
* 1906 – Matka, aktovka
* 1909 – Statky-zmätky, divadelná hra
* 1911 – V službe, divadelná hra
* 1911 – Hriech, dráma
* 1912 – Tma, aktovka (pôvodný názov Medzník, vydané v roku 1907)
* 1915 – Tragik z prinútenia, dráma
* 1915 – Jubileum, dráma
* 1922 – Sova Zuza, bábková hra (Slovenské pohľady)
* 1923 – Smrť Ďurka Langsfelda, historická divadelná hra
* 1930 – Jej prvý román, komédia
* 1934 – Blúznivci, historická divadelná hra
* 1934/1935 – Sokolská rodina, veselohra (doteraz nebola uvedená)
* 1938 – Hrdina, historická divadelná hra

Zobrané spisy [upraviť]

* 1920 – 1923 – Zv. 1 – 11
* 1928 – 1934 – Spisy zv. 1 – 15
* 1953 – 1958 – Dielo 1 – 6

Výbery [upraviť]

* 1936 – Výber z rozprávok
* 1951 – Do konca
* 1953 – Výber z diela
* 1953 – Žliebky
* 1954 – Apoliena
* 1954 – Stratená statočnosť a iné rozprávky
* 1959 – Prvé hodinky a iné rozprávky
* 1960 – Horký chlieb a iné poviedky
* 1965 – Tajný boháči
* 1972 – Pastierča
* 1973 – Statky-zmätky a iné

Publicistika [upraviť]

* 1914 – Výklad programu Slovenskej národnej strany
* 1917 – 1918 – Vojna a mier
* 1918, 1919 – Malý kultúrny zemepis Slovenska 1 – 2
* 1919 – O samospráve Slovenska
* 1919 – Malý kultúrny zemepis východného Slovenska

Referencie [upraviť]

1. ↑ a b c d e Slovenský biografický slovník – od roku 833 do roku 1990. II. zväzok E – J. Martin : Matica slovenská, 1987. 559 s. Obrazová príloha má ďalších 56 strán. S. 219.
2. ↑ Tajovský, vl. m. Jozef Gregor [online]. culture.gov.sk, [cit. 2010-01-22]. Dostupné online.
3. ↑ a b Viola Tóthová. Jozef Gregor Tajovský / spisovatelia [online]. osobnosti.sk, [cit. 2010-01-22]. Dostupné online.
4. ↑ Slovenské národné divadlo. Program: Činohra [online]. snd.sk, [cit. 2010-01-22]. Názov diela Jozef Gregor Tajovský: Statky zmätky. Dostupné online.
5. ↑ Kysucké kultúrne stredisko. Palárikova Raková - Program [online]. Čadca : kysuce.sk, 1.4.2009, [cit. 2010-01-22]. Názov diela Jozef Gregor Tajovský: STATKY - ZMÄTKY. Dielo stvárnil Divadelný súbor Tekov Starý Tekov. Dostupné online.
6. ↑ Jubilejná 40. PALÁRIKOVA RAKOVÁ - Program [online]. kysuce.sk, 18.4.2007, [cit. 2010-01-22]. Názov diela Jozef Gregor Tajovský: MATKA, HRIECH. Dielo stvárnilo Slovenské divadlo Vertigo Budapešť, Maďarsko. Dostupné online.
7. ↑ a b [Peter Valach]. História a súčasnosť obce [online]. tajov.sk, [cit. 2010-01-22]. Dostupné online.
8. ↑ Ivana Weissová. Jozef Gregor Tajovský: Obrazový archív vo fondoch ALU SNK v Martine. Knižnica, 2005, roč. 6, čís. 11, s. 42. Dostupné online [PDF]. ISSN 1336-0965.
9. ↑ Literárne informačné centrum. Gregorová-Prášilová, Dagmar (1916) [online]. litcentrum.sk, [cit. 2010-01-22]. Dostupné online.
10. ↑ a b M. Remiašová; Z. Mokrá. Hana Gregorová / spisovatelia [online]. osobnosti.sk, [cit. 2010-01-20]. Dostupné online.
11. ↑ a b Slovenský biografický slovník – od roku 833 do roku 1990. II. zväzok E – J. Martin : Matica slovenská, 1987. 559 s. Obrazová príloha má ďalších 56 strán. S. 220.
12. ↑ a b c Encyklopédia Slovenska T – Ž. Bratislava : VEDA, 1982. Kapitola Tajovský, vl. m. Jozef Gregor, s. 23 - 24.