Jozef Puskas

Jozef Puskas


Narodil sa 9. februara 1951 v Michalovciach v rodine zahradnika. V rodnom meste vychodil zakladnu skolu i gymnazium. Roku 1974 absolvoval odbor filmova a televizna dramaturgia na VSMU v Bratislave. Najskor pracoval v redakcii povodnej tvorby vydavatelstva Smena, potom ako kulturny redaktor v redakciach Pravda, Nove slovo, Literarny tyzdennik, Narodna obroda. V sucasnoti pracuje v mesacniku Duel.

Knizne debutoval este ako posluchac VSMU prekvapujuco zrelou knihou poviedok Hra na zivot a na smrt (1972), tematicky a motivicky vychadzajucou z pocitov ohrozenia cloveka v sucasnej pretechnizovanej spolocnosti. Na problemove stavy dnesneho cloveka a jeho vnutorneho zivota reaguje aj v druhej poviedkovej knihe Utesene sklamania (1977). Kritickou az nelutostnou sebaanalyzou sucasneho intelektuala sa vyznacuje novela Priznanie (1979). Strastiplnym obrazom peripetii mladeho manzelskeho paru v prvych rokoch spolocneho zivota je roman Stvrty rozmer (1980). Na zaklade tejto romanovej predlohy a autorskeho scenara vznikol roku 1983 rovnomenny film. V dalsom epickom diele romane Zahrada (v piatom obdobi roka) (1984) nastolil problem generacnych vazieb, prepojenych na vztah k istotam rodneho kraja a domova. Temou poviedok Sny, deti, milenky (1985) je kriza rodinnych vztahov, pertraktovana cez analyzu problemov manzelstva, rodicovstva, ale aj mileneckych vztahov. Do casu spolocenskeho prelomu siahol v romane Smrt v jeseni (1990). Svojraznou literarnou sondou do zivota sucasnej spolocnosti je aj kniha poviedok Vreckovy labyrint (1992).

V poslednych rokoch sa J. Puskas venuje najma scenaristickej tvorbe. Podla jeho scenarov vznikli videofilmy Pripad na vidieku (1994), Zo zivota Dona Juana (1995) a sestnast dielov rodinneho serialu Silvanovci (1977). Roku 1998 sa zacal podla jeho nametu a scenara nakrucat dalsi rodinny serial Velke srdce.