Jozef Gregor-Tajovský Statky-zmätky

O diele:

Rodina Ąavkovcom má syna Ďura na ľenenie. Ďurko je ąvárny mládenec, prelietavý, rád pozerá za dievčatami. Jeho matka ®ofa, ľivá a jazyčná ľena, ktorá sa tieľ ulakomí na peniaze, o ňom hovorí : „Ty nie si mládenec hocijaký. Ty si hodný, pekný úrastok, na rozume ti z vrstovníkov nikto nechytí, nuľ si môľeą aj troąku prebera», meno moje!“ ®ofa ho chce oľeni» tam, kde by nemusel hrdlači», len si svoj mladý ľivot chráni» a ľi» si po vôli.

Jeho otec Ąavko tieľ súhlasí. Natrafí sa im vhodný okamih. Ich rodina Palčíčková sú bezdetní µudia a na staré kolená chcú, aby ich niekto doopatroval a zveµadil ich nie malý majetok. Preto chcú Ďurka oľeni» so Zuzkou Kamenských a vzia» si ich za svojich.

Zo začiatku ®ofa a Ąavko váhajú, no keď počujú, ľe mladým Palčík prepíąe svoj majetok, menia nôtu a Ąavko hovorí Hádam kres»anská povinnos» opatri» cudzieho, nieto eąte rodinku. A ®ofa Nuľ či nie radąej dám syna sestre za svojho, ako čert vie akej testinej za podnoľ? Aj Ďurko, keď počuje o majetku, pristáva na ľenbu so Zuzkou. Členovia rodiny Kamenských nesúhlasia vąetci. Zuzkina matka Kata, taktieľ lakomá na peniaz, súhlasí, ale nesúhlas prejavuje otec a brat Ondrią. Otec Tomáą vraví ľene : Ty len na majetok sa lakomíą. Chceą vzia» dievča zo sluľby a do horąej ho da». To sú skupáni, lakomci. A dcéru varuje : Ja ti len toµko poviem. Lebo je to tebe na celý ľivot. A na majetky sa nelakom, aj chudobní ľijú statočne, spokojne.

Po dlhých nahováraniach aj Zuzka pristane na svadbu s Ďurkom. Zuzka je tiché 18-ročné dievča. Jej matka o nej hovorí takto : Je vľdy takô, chúďa, zamyslenô, aľ sa o ňu bojím. Palčíkovci sú spokojní so svojim úspechom. Oni vlastne potrebujú robotníkov, a nie deti. Starý Palčík : Robotník cudzí, drahý, a len je cudzí, nie ako svoj. Nemoľno sa spoµahnú». A plácu si uľ nevie akú pýta». A roboty nespraví za polovicu. A tá chova drahá...! Ďurko zas, keď aj Zuzka súhlasí, vraví poteąene : Tak, uľ máme vyhratô u Palčíkov.

Po polroku sa uľ Ďurko nemôľe so Zuzkou zhodnú». Zuzka tichá, Ďurko zalietavý, behá za starou láskou Betou, vysedáva v krčme. Palčíka to hnevá, lebo Ďuro má tvrdú hlavu, nedá sa prevráti». Mara, Palčíkova ľena, je z toho tieľ neą»astná a vyzvedá príčinu ich nezhôd. Ďurko odpovedá : Zo dňa , na deň je mi nemiląia. To ani vravie», ani sa zabavi», len sa tmolí, zahúlená, človeku do očí nepozrie, chodí ako zabitá, ani slova nepovie, nuľ či si ju môľem zamilova»? Nastávajú prudké hádky, jeden vyčíta druhému. Palčík Ďurkovi : My sme si nie ani jeden na príčine. Vy, vy ste nám na vine. Lebo ste sa nám dali pobra», a nepomysleli, ako to bude teraz »aľko roztrha», keď spolu ľi» nemôľeme.

Po dlhom poniľovaní sa Zuzka poberie a odíde od Palčíkov a od muľa domov aj s eąte nenarodeným die»a»om. Na druhý deň sa do Palčíkov nas»ahuje stará Ďurkova láska, Beta. Ona iąla za Ďurka pre majetok, vydala sa za majetok, a nie za Ďurka. Len vtedy Palčíkovci spoznali, čo je zlá nevesta a ocenili Zuzku, no uľ bolo neskoro. Z majetku ubúdalo, mladí neustále chceli prepisova» majetok, ale Palčík nechcel. Beta, keď sa jej nerobí po vôli, začína vyčíňa». Ej, ľe som bola zaslepená, ľe som ti verila, ľe som to nevidela. Eąte vraj prepíąem! Iba čo som si slobodu zakosíla. Ďurko si uvedomuje svoju chybu a ide poprosi» Zuzku o odpustenie. Chce, aby sa vrátila. Hovorí o sebe : Zhnusil som sa uľ dos» sám sebe. Zhnusil si celý mladý ľivot svoj. Ale Zuzka, poznajúc jeho nestály charakter, odmieta a ľije aj so svojím synom u rodičov.