Jozef Felix

Jozef Felix


Narodil sa 27. maja 1913 v Ruzomberku. Do ludovej skoly chodil v rokoch 19191923 v Cimhovej. V rokoch 19231931 navstevoval Statne realne gymnazium v Ruzomberku, v rokoch 19311935 studoval slovencinu a francuzstinu na FFUK v Bratislave, na Karlovej univerzite v Prahe a na parizskej Sorbone. Na svoje prve posobisko nastupil roku 1935 ako stredoskolsky profesor Gymnazia v Klastore pod Znievom, po troch rokoch presiel do Statneho gymnazia v Bratislave, kde posobil do roku 1944. V rokoch 19441945 pracoval vo funkcii prednostu zahranicneho odboru na Poverenictve skolstva. V rokoch 19451949 bol dramaturgom cinohry SND v Bratislave, v rokoch 19491951 asistentom Ustavu slovenskej literatury SAV, v rokoch 19511961 redaktorom a veducim redaktorom vydavatelstva Tatran. Do Ustavu slovenskej literatury SAV sa vratil v rokoch 19611967 ako samostatny vedecky pracovnik, roku 1967 sa habilitoval na docenta a posobil na FF UK ako veduci Katedry romanistiky. Svoju vedecku i zivotnu drahu zavrsil v Literarnom ustave SAV. Zomrel 14. aprila 1977.

Vynimocne bohaty tvorivy prinos Jozefa Felixa sa najvacsmi prejavil na pode literarnej vedy a kritiky, ale aj v jeho prekladatelskej aktivite. Svoj literarnokriticky talent zacal rozvijat uz pocas vysokoskolskych studii v Prahe, ked pravidelne prispieval studiami, kritikami, recenziami i polemikami do Slovenskych pohladov, neskor do Elanu, do Narodnych novin a dalsich literarnych casopisov. Vo svojich polemickych a sucasne tvorivo inspirujucich clankoch vyznamne zasahoval do priestorov slovenskej poezie i prozy, pricom sa usiloval napomahat rozvoj domacej literatury v jej najrydzejsej osobitosti a zaroven ju chcel udrziavat v tvorivom spojeni s vyvinovym pohybom velkych svetovych literatur. Felixov prienik do najvacsich zjavov svetovej literatury knizne zachytavaju knihy Cesty k velkym (1957), Modernita sucasnosti (1970), Dve romanske fresky (1973), z kritik orientovanych na domacu literaturu vznikla kniha Harlekyn skloneny nad vodou (1965). Felixovo mimoriadne literarne rozpatie suhrnne zachytavaju sestzvazkove Vybrane spisy. Prvy zvazok s nazvom Kriticke rozlety (1985) predstavuje jeho prve vyvinove obdobie v rokoch 19361944. Felixovu kriticku aktivitu po oslobodeni do konca 70. rokov odraza druhy zvazok Domov i svet (1986), clanky, doslovy, studie o francuzskej a spanielskej literature z rokov 19351955 su obsahom tretieho zvazku Na cestach k velkym (1987), romanisticke studie z predposledneho desatrocia autorovho zivota (19561966) prinasa stvrty zvazok V sprievode majstrov (1988), vstupnou branou do dejin europskych literatur je piaty zvazok nazvany Europske obzory (1989), posledny siesty zvazok Literarne krizovatky obsahuje Felixove slovakisticke, komparatisticke aj romanisticke studie (1991).

Jozef Felix prelozil vyse 50 diel francuzskej, spanielskej, talianskej, provensalskej i ceskej literatury. Jeho interpretatorsky ponor patril Dantemu, Rabelaisovi, Stendhalovi, Hugovi, Rostandovi, Balzacovi, Flaubertovi, Proustovi, Baudelairovi, Valerymu a mnohym inym.