Jozef Dekrét- Matejovie

Negatívnym vplyvom baníctva a hutníctva na krajinu začal venovať pozornosť v 19. st. banskobystrický lesmajster Jozef Dekrét - Matejovie, ktorý zalesňovaním plôch spustnutých po živelnej ťažbe robil priekopnícku prácu v ochrane prírody.

Na rok 1999 pripadá 225. výročie narodenia významného priekopníka slovenského lesníctva Jozefa Dekreta Matejovie (1774-1841). Jozef Dekret Matejovie podstatnú časť svojej lesníckej činnosti zameral na obnovu lesných porastov na Starých Horách a Harmanci, silno poškodených a drancovaných v 17. a 18. storočí pre účely baníctva a hutníctva. Jozef Dekret Matejovie pochopil, že pokračovať v tejto exploatácii lesov by sa rovnalo prírodnej katastrofe, a i preto ako lesmajster komorských lesov obmedzoval predovšetkým veľkosť h o l o r u b o v a dôsledne trval na obnove lesných porastov. Ako prvý na území Slovenska použil pri zalesňovaní obaľované sadenice v papierových obaloch s humusom, ktoré používal na zalesňovanie ťažko prístupných roklín a strží. Podľa archívnych údajov sa umelé zalesňovacie práce Jozefa Dekreta Matejovie na Starých Horách začali v máji 1809, ale po roku 1811 pokračovali nepretržite až do roku 1835.
Za zásluhy o rozvoj lesníctva na území Slovenska má Jozef Dekret Matejovie postavený nejeden pamätník, z ktorých prvým bol reliéf na brale v Dolnom Jelenci (1913), na hranici medzi CHKO Veľká Fatra a NP Nízke Tatry. Odborná verejnosť zatiaľ dlhuje Jozefovi Dekretovi Matejovie pamätník, ktorý vytvoril vlastne on sám počas svojej lesníckej činnosti - chránený lesný porast ako doklad jeho priekopníckej práce. Aj táto téma mal bola predmetom seminára organizovaného vo Zvolene v roku 1994 pri príležitosti 220. výročia narodenia Jozefa Dekreta Matejovie. Jedným zo záverov tohoto seminára bolo zachovať pre budúce generácie lesníkov na Slovensku aj živú pamiatku na neho v podobe lesných porastov, ktoré sám založil. Na podnet Ing. Júliusa Burkovského sa na túto úlohu podujala Správa CHKO Veľká Fatra v roku 1997 spracovaním návrhu CHA Dekretov porast. Otázkou, či je možné ešte v dnešnej dobe nájsť lesné porasty založené Jozefom Dekretom Matejovie sa zaoberala Správa CHKO Veľká Fatra už v rokoch 1978-1980. Štúdiom archívnych materiálov a ich overním v teréne sa potvrdilo, že aj v tomto období sa nachádzajú zbytky lesných porastov založených Jozefom Dekretom Matejovie počas jeho pôsobenia na Starých horách. Takéto lesné porasty sa nachádzali hlavne v lokalitách Zadný Japeň a v Hornojelenskej doline na lokalitách Brestiná a Kohútová.
Z pôvodných porastov založených Jozefom Dekretom Matejovie v rokoch 1825 až 1837 z hľadiska zachovalosti drevinového zloženia, veku a štruktúry lesného porastu pre účely CHA najlepšie zodpovedá časť lesného porastu č. 466 v lesnom hospodárskom celku Staré Hory vo výmere 6,22 ha. Vo vekovo dosť rôznorodom lesnom poraste sú najcennejšie mohutné exempláre smrekovca opadavého, jedle, smreka a buka s vekom od 160 až do 180 rokov, kde výška kmeňa často prekračuje 40 metrov. Územnou ochranou predmetného porastu formou CHA sa dosiahne zachovanie originálneho živého pamätníka, ktorý obohatí a rozšíri doterajší súbor pamiatok na Jozefa Dekreta Matejovie. Medzi takéto pamiatky patria pamätná tabuľa v mieste jeho rodiska v Dobroči, pamätník v Čiernom Balogu, pamätná tabuľa na budove bývalého piaristického gymnázia v Brezne, busta a náhrobok v Banskej Bystrici a už spomínaný reliéf v Dolnom Jelenci.
Pre vhodné genetické vlastnosti lesných drevín bolo územie navrhovaného CHA pri obnove lesného hospodárskeho plánu na lesnom hospodárskom celku Staré Hory v roku 1998 uznané ako semenný porast, čím boli zosúladené záujmy lesného hospodárstva a ochrany prírody. Zámerom ochrany sú prispôsobené i hospodárske zásahy do lesného porastu tvoriaceho CHA. Najväčšia pozornosť je venovaná najmohutnejším jedincom smrekovca opadavého, jedle, smreka a buka ako najcennejšej zložke, ale zásluha Jozefa Dekreta Matejovie je vlastne v tom, že na mieste súčasných porastov bola kedysi holina po ťažobnom vydrancovaní pôvodného lesa. V budúcnosti sa predpokladá výberková forma hospodárenia.
Spracovaný návrh CHA je v súčasnosti v legislatívnom konaní na KÚ v Banskej Bystrici a možno dúfať, že čoskoro dôjde k vyhláseniu ochrany. Dňa 20. 7. 1999 sa konalo spomienkové stretnutie zorganizované SAŽP - COPK B. Bystrica, S-CHKO V. Fatra a Lesnou správou Staré Hory, v rámci ktorého si takmer 30 účastníkov pripomenulo 225. výročie narodenia Jozefa Dekreta Matejovie. Po uvítaní vedúcim Lesnej správy Staré Hory Ing. Milanom Longauerom pri pamätníku v Dolnom Jelenci život a priekopnícku činnosť Jozefa Dekreta Matejovie zhodnotil lesnícky historik Ing. Jozef Urgela, CSc. zo Zvolena. V lokalite Kohútová vedúci S-CHKO V. Fatra Ing. Ján Bohuš informoval o pripravovanom CHA Dekretov porast, s ktorým sa účastníci mohli priamo oboznámiť absolvovaním exkurzného chodníka.
Je symbolické, že podujatie začalo pri prvom pamätníku Jozefa Dekreta Matejovie v Dolnom Jelenci a končilo pri zatiaľ poslednom pamätníku, ktorým bude CHA Dekretov porast v lokalite Kohútová.
Záverom sa žiada pripomenúť, že činnosť Jozefa Dekreta Matejovie zameraná na záchranu a zveľadenie lesov má nesmierny význam nielen pre lesné hospodárstvo, ale aj pre ochranu prírody a životného prostredia vôbec, vzhľadom na mnohoraké funkcie lesa, dôležité pre prírodu a krajinu, ako aj pre človeka a celú spoločnosť.