Jozef Cíger Hronský 2

Bol učiteľ kreslenia, pôsobil v Matici Slovenskej, pred socializmom emigroval a nikdy sa nevrátil. Písal romány a poviedky(didinská tématika, humorné ladenie, optimistické, všedné problémy ľudu).
Chlieb
Román, opisuje tragédiu slovenskej dediny počas hospodárskej krízy, hlad, chudobu, ale páni im nepomáhajú ale ešte im burú posledné zásoby. Aj keď trpia, autor verí, že sú dostatočne silní aby sa nepoddali osudu.
JOZEF MAK
Román, vychádza z expresionizmu - vnútorné prežívanie človeka. Opisuje život Jozefa Maka, po 30ty rok života. Ke výnimočný, vybočuje z ded.kolektívnu, lebo je nemanželské dieťa. Nikto ho nechcel, neočakával okrem matkinho strachu. Do vienka dostal iba ukrižované ruky - utrpenie v jeho živote. Vyrastal s matkou, mal brata Jana. Matka ťažko pracovala a brat ho nenávidel - vyčíta mu že ich vyžiera. Jozef chcel ich vzťah zmeniť, išiel pracovať k bačovi, ale využíval ho, prežo odišiel, medzitým im vyhorel dom.


Odchádza k drevorubačom, spoznáva svojho otca, hanbí sa za neho. Spoznáva Marušu, dáva mu zmysel života, nádej do budúcnosti, chce si ju vziať a postaví im dom, ale musí odísť na front. Vracia sa o tri a pol roka. Maruša sa vydala za Jana a žili v Jozefovom dome. Jozef je zhrozený z jej výrazu, je zničená, ošpatnela po ťažkej chorobe. Zmenila sa aj vo vnútri. Bola dobrosrdečná ale teraz je bezcitná, prísna, ľadová. Je neporiadna, ľahostajná. Je to dôsledok manželsktva bez lásky. Trpí, rieši to pitím. Po príchode Jozefa si uvedomila, že premárnila celý život a že na svoju prvú lásku s Jozefom nezabudla. Preto ho vyhľadáva, chce ho zvábiť lebo ho miluje. Jozef s nimi žije sedem rokov, spoznáva Julu, zoberie si ju, nemiluje ju. Je precitlivelá, jemnocitná, miluje ho, ale on ňou pohŕda, protiví sa mu jej skromnosť, pokora.


Jula tuší, že Maruša ho chce odlákať, trpí tým, ale nevie čo robiť. Znáša jeho krutosti, týranie správaním. Jozef nevie Maruši odolať, preto sa nenávidí, je nevyrovnaný a zlosť si vybíja na Jule. Maruša úplne podlieha alkoholu,robí hanbu na verejnosti, Jozef sa od nej odvráti, ona to nevie zniesť, chce sa pomstiť, tým že mu rozbije manželstvo.
Nastáva zlom - Jula zbezcitnie ako Maruša, je k nemu ľahostajná, dáva mu to pocítiť. Jozef si to uvedomuje, trpí, chce sa jej priblížiť, ale nedokáže to, nevie prejaviť svoje city. Maruša napokon ujmiera drastickou smrťou - opitá sa utopí pri praní.


Jozef si uvedomuje, že Julu stráca, že ju má rád. Ale ako silný a drsný drevorubač to nevie vyjadriť. Jano predal polovicu domu, preto Jozef odchádza odpracovať ju. Medzitým Jula rodí druhé dieťa. Jozef prichádza v okamihu jej smrti. Jula je šťastná, vie že ju miloval aj keď jej to nepovedal, v tej chcvíli chce opäť žiť. Až v blízkosti smrti sa zblížili. Jula umiera. Jozef sa s ňou zhovára vo fiktrívnom rozhovore - zisťuje, že keby Jula tušila ,že ju má tak rád, nepoddala by sa smrtí. Jula zomrela kvôli nemu, trpela jeho chladom a bezcitnosťou, zomrela pod psychickým tlakom. Bola zničená a poddala sa smrti. V závere autor hovorí “Trp Jozef Mak” - aby sa nevdzával, povzbudzuje ho, aby naďalej bojoval s osudom. Hovorí mu človek milión, lebo na svte je množsvto ľudí ako on, ktorí sa po každej prehre vzchopia a idú ďalej.


Mak bol pasívny lebo sa iba prizeral činom brata a Maruši, ale bol aktívny vo vnútri, lebo sa nikdy nepoddal životu. Vždy sa dokázal vzchopiť a pokračovať, život považoval za nevyhnutnosť, z ktorej niet úniku, musí sa prijímať taký aký je.
ANDREAS BÚR MAJSTER
Dej v 19.stom stročí, nezobrazuje históriu ale na jej pozadí rieši nadčasové problémy - zobrazuje človeka ktorý v dejinách bojuje so svojím osudom, chce sa vymaniť zo samoty a utrpenia.
Andreas Búr je najosamelejšia a najopustenejšia postava jeho tvorby. Je synom tzv. bláznivého Michala, ktorý sa zbláznil a zmizol keď mu žena zobrala milované husle.


Andreas pokračuje v jeho remesle - píliar - ide za majiteľom Bojnického zámku grófom Richardom prenajať si pílu. Ale tá pod vplyvom búrky spadla. To ho podnietilo aby postavil novú, nepoddá sa zúfalstvu, je aktívny. Odchdáza z dediny, aby ju postavil, uzatvára sa do svojej samoty, oddeľuje sa. Považujú ho za nepriateľa. Odlišuje sa od nich, chce zmeniť svoj život, žiť podľa svojich predstáv. Považujú ho za posadnutého diablom, za čarodejníka. Pripisujú mu nešťastia v dedine. Búr sa im snaží priblížiť, preto si zoberie Luciu aj keď ju neľúbi. Je škaredá, útla, bledá. Ale začína odhaľovať jej psychickú krásu, obdivuje ju a zaľúbi sa do nej.


Vypukne cholera, mysleli si, že sa ich netýka, ale ona ochorie a zomrie. Vtedy sa Búr vracia do dediny, stratil zmysel života, preto sa chcel zblížiť s ľuďmi. Pomáha chorým, pochováva, akoby vyhľadával smrť, chce zomrieť. Ľudia si to nevážia, hovoria, že on je tým zlom, on priniesol choleru, roznáša smrť. Nenávidia ho. Raz ostane náhodne zavretý v kostole, ráno keď ho pustia, tam prednesie reč - spovedá sa, že on spôsobil toto zlo, všetku vinu berie na seba aby sa očistil od hriechu a aby ho ľudia prijali. Ale pred kostolom sa na neho vrhli a spasdol na kameň, zomiera. Vtedy ľudia pociťujú výčitky, že ho zabili, smrť bola pre neho vykúpením.
Je to najaktívnejšia postava autorovej tvorby. Nečakal na zmenu, ale sám sa aktívne pričinil na tom, aby zmenil svoj život.