Josef Pekař

(boj o Husa v 20. storočí)

Josef Pekař sa venoval Husovi vo svojich prednáškach a v mnohých dielach. Tvrdil, že sviatok Husa sa má svätiť poznaním života Jána Husa. Hus je však terajším časom vzdialený a tak sa nemá oslavovať. Nastali potýčky a kritika v rôznych časopisoch. Pekař odmietal oslavy, ktorých jediným cieľom je zneužitie Husa na boj proti klerikalizmu. V prednáške na Staromestskej radnici, tvrdil, že Hus bol odsúdený správne. Masaryk ho za to skritizoval, Cirkev vraj mohla byť ľudskejšia. Pekař varuje pred vyvolávaním konfesionálneho sváru národa a hovorí – hľadajme to, čo nás spája. Masaryk pozeral na Husa z protestantského hľadiska a nie zo stredoveko-katolíckeho, to mu Pekař vytýka.
Ján Hus bol ctiteľom Panny Márie. A tak prišlo k nedorozumeniu ohľadom mariánskeho stĺpu (P. Mária ako triumfátorka nad Husovým národom). Snem v Kostnici bol vedený v dobe cirkevnej korupcie a rehabilitácia by pomohla zblížiť český národ s Cirkvou. Pekař bol kritikom vzniku cirkvi československej, Hus predsa nechcel založiť novú cirkev, nehlásal učenie – preč od Ríma, uznával pápežstvo, odvracal sa jedine od nehodného Ríma, pápeža.
V roku 1925 sa zaviedol sviatkok Jána Husa na 6. júla, na oslavách sa zúčastnil ministerský predseda Švehla a prezident Masaryk. Pápežský nuncius F. Marmaggi protestoval a nakoniec sa diplomatické vzťahy ČSR a Vatikánu načas prerušili.
Pekař vidí počiatok Husovej rehabilitácie na bazilejskom koncile, kde boli husiti prijatí za bratov, synov matky Cirkvi. Odmieta „moderného Husa“, ktorého používajú na boj proti katolíckej cirkvi, Hus ani nepomyslel na to, že by z Cirkvi vystúpil, chcel reformáciu v rámci nej.
Vo svojom článku Pekařovi oponuje F. M. Bartoš, ktorý nechce zmierenie, I. vatikánsky koncil vraj zrušil bazilejský súd.
Emanuel Chalupný v časopise Tribúna píše, že nevylučuje, že sa katolíci i nekatolíci raz spolu stretnú. Tak ako sa Cirkev zriekla zločinov niektorých pápežov, mala by sa zriecť aj kostnického prehmatu. Súčasne si podáva otázku, či na to budú mať predstavitelia Cirkvi dosť sily a múdrosti.
Chalupnému i Pekařovi oponoval Josef Hostovský v Tribúne, revízia vraj nič nevyrieši a český národ ju ani nechce. Husa by to nevzkriesilo a Rím znamená pre Čechov trvalé nebezpečie.
Z katolíckeho tábora sa venoval revízii procesu Rudolf Horský. Kritizuje Kybala i Pekařa, odmieta porovnávanie Jána Husa s Janou z Arcu, ktorá bola súdená anglickým inkvizičným súdom, nie ako Hus ekumenickým snemom – najvyššou cirkevnou autoritou a preto k revízii jeho procesu nepríde.

Je vidieť, že Majster Ján Hus bol významnou osobnosťou v dejinách, zaujímalo sa a ďalej zaujíma o neho veľké množstvo ľudí, odborníkov i laikov. Rôznia sa ich názory na možnú revíziu Husovho procesu, jedni ju považujú za osožnú, iní za nepotrebnú. Je však isté, že nemožno robiť unáhlené závery týkajúce sa tejto problematiky.