Josef Kalousek

(1. pokus o revíziu Husovho procesu – 1869)

Rok 1868 bol časom využívania Husa k politickým a národnostným bojom, konala sa demonštratívna púť do Kostnici. V roku 1869 sa slávilo 500. výročie narodenia Jána Husa.
Na českej politickej scéne vládli dve proti sebe stojace strany – liberáli (mladočesi, noviny Národné listy), a konzervatívci (staročesi, noviny Pokrok). Obe tieto strany útočili proti sebe vo svojich novinách rôznymi článkami so spoločnou témou, ktorou bol Majster Ján Hus.
V Pokroku sa objavil článok, ktorým sa dožadovala revízia Husovho procesu, bolo uverejnených 8 námietok – dôvodov proti oprávnenosti koncilu. Kľúčové slová boli: národná urážka, krivda, potupa, trpkosť. Nasledujúci deň zareagovali mladočesi v Národných listoch, kde zaútočili na pokus o znovuotvorenie Husovho procesu, vraj by to neprispelo k národnej jednote, ktorá je tak potrebná. Národ už vraj zrevidoval tento proces vo víťazných bojoch. Súhlasia s nimi len v 8. bode a tým je Husova dogmatická pravovernosť. Pre český národ má Hus väčšiu cenu ako kňaz prijatý na milosť od katolíckej cirkvi, a tak nie je potrebné aby sa Cirkev na svojom koncile zaoberala touto otázkou.
Staročesi zareagovali na iný článok, ktorého autor tvrdil, že Česi nemajú byť prečo hrdí na Husa, vraj len spôsobil škodu národu. Pisateľ Pokroku, Josef Kalousek hlása slobodu myslenia, každý si má vytvoriť svoj vlastný názor na Husa. Kalousek sa zaujímal o Husa v kladnom slova zmysle. Bol presvedčený, že Husovi sa v Kostnici krivdilo (dali mu odvolať články, ktoré ani nehlásal). Mrzelo ho, že sa Hus využíva k politickým účelom a na vyvolávanie náboženských hádok. Bol za revíziu procesu, aby sudcovia zistili bez predsudkov, kde sa Hus previnil voči katolíckemu učeniu a kde mu bolo krivdené. Išlo mu o to, aby nastalo zblíženie medzi katolíckou cirkvou a jej odporcami v Čechách.
Profesor dogmatiky ThDr. Antonín Lenz sa podujal porovnať Husovu náuku s katolíckou. Lenz za svojich študentských čias počul o Husovi len toľko, že bol Nemcami nenávidený, prenasledovaný až na smrť, že vraj nezblúdil, len káral hriechy duchovenstva a preto bol odsúdený. Táto klamná a nehistorická domnienka vládla vtedy i v kruhoch historikov.
Odporci katolíckej cirkvi sa chopili tejto myšlienky, vyšla im knihy, v ktorej Husa prechválili až do siedmeho neba. Pokrok v nadväznosti na túto myšlienku žiadal Vatikán o revíziu procesu. Prof. Lenz vydal „Učenie J. Husa“, kde uznáva, že Hus bol spravodlivo odsúdený a revízia by nepriniesla žiadny výsledok.
Podľa Kalouska, Lenz osvetlil, že Hus prebral veľa od Viklefa, no Kalouskovi išlo o to, aby sa zistilo, čo mal Hus s katolíckou náukou spoločné, čo bolo katolícke a nie čo je s ňou v rozpore.
G. V. Lechner, protestantský profesor dejín, tvrdil vo svojej knihe, že Husovo odsúdenie bolo justičnou vraždou.
6. 7. 1902 (výročie nar. Husa) vychádza v staročeskom Hlase národa článok, kde sa hovorí, že zatiaľ sa venovali Husovi len konzervatívci (Lenz, Palacký). Kritizuje, že o Husa sa všetci začnú zaujímať len, keď sa blíži výročie. Hus nezomrel v plameňoch preto, aby sa po 500 rokoch nevedelo prečo zomrel a žil...každý, kto Husa nepochopil, nespoznal, nech ho vraj ani neoslavuje. Hnevať sa dnes na české duchovenstvo preto, že bol Hus odsúdený pred 500 rokmi, je ako prenasledovať teraz židov, za ukrižovanie Krista.
Kalousek mal vo Vamberku prednášku, v ktorej mu išlo o hlbšie poznanie Husa, varoval pred jeho spolitizovaním. Hus nechcel roztržky v Cirkvi, nepredvídal aký bude koniec jeho cesty a zomrel v presvedčení, že je pravým katolíkom, viac než jeho sudcovia. Bol presvedčený o potrebe jednoty viery a dokonca schvaľoval i upaľovanie kacírov. Kalousek sa zameral proti klamstvám o Husovi. Hovoril, že Tridentský koncil dal za pravdu Husovým reformačným snahám. Bol proti deleniu a svárom.
T. G. Masaryk a iní ostro skritizovali Kalouska, vytýkali mu najmä pozitívne hodnotenie Tridentu, pričom vymenúva prípady Koperníka a Galileiho, ktoré sa udiali až po koncile.
Pri príležitosti kladenia pomníka Majstra Jána Husa v Prahe Kalousek píše, že vina bola na oboch stranách, chce český národ zblížiť s Cirkvou. Chyba urobená v Kostnici sa nedá odčiniť, no urobilo by dobre, keby Cirkev uznala, že upaľovanie kacírov bol čin nehodný Kristovho náboženstva.
10. septembra 1994 Ján Pavol II. v liste píše, že Cirkev na seba vzala hriechy svojich synov...uznať poklesky minulosti je aktom vernosti a odvahy. Kalousek by bol mal radosť...