John Locke

John Locke
John Locke
-vytvoril empricku teoriu poznania.Polozil zaklady emir.filozofie.Najvacsiu pozornost
sustredil na ludske poznavanie a ovplyvnil gnozeologiu
18.stor,najvyznam.dielo:ROZPRAVA O LUDSKOM ROZUME-navezoval na
empir.Bacona,kt.tvrdil,ze zaklad poznania je skusenost;Locke dodal,ze skus.vychadza s
pocitov-sensualista-senzualizmus-fil.sme r.kt.za zdroj poznania povazuje
pocity.Rozlisuje 2 zdroje poznania:Vonkajsi zdroj-poznavanie zacina posobenim
vonk.sveta na zmysl.organy,cim v nas vznikaju pocity a vnemy-1.zakldany stupen
poznania.Vnutorny zdroj poznania- nasa duchovna cinnost[dusa].Su to obrazy cinnosti
luds.duse,kt.vznik.v procese aktivity nasho vedomia kt.spociva v spajani
abstrakcii,idei.Z tychto dvoch zdrojov pochadzaju vsetku nase idei:Rozlisujeme
idei:Jednoduche-pocity,vnemy ziskane zmysl.skus.-zaklad udajov nasho
vedomia;Zlozene-vznikaju v procese aktivity nasho vedomia,rozum vytvara z tacito
jednoduchych
idei idei zlozite,rozum len usporaduva a zovseobecnuje empir.material do podoby
pojmov.
Na zaklade tohoto rozlisoval dvojake vlastnosti-kvality:primarne-idei ako
rozpriestranenost,pohyb, tvar su adekvatne idei,su totozne s kvalitou samotnych veci.
Sekundarne-idei ako farba,vona,chut, zvuk,kt.su neadekvatne,pretoze objektivne mimo
nas,v samost.predmetoch neexistuje.Vznikaju len pri vnimani tychto predmetov.
Rozlisujeme 3 druhy poznania:zmyslove,intuitivne-ked bezprostredne poznavame vztah
medzi dvoma ideami a demonstrativne.ked poznatok ziskavame,vyvodzujeme ho z
inych poznatkov-uplatnuje sa najme v matematike.
Locke stavia svoju teoriu poznania na 3 principoch:1]vrodene idei neexistuju-odmieta
Decsartovu racoinalist.teoriu vrodenych ideaci,lebo poznanie vznika zo skusenosti.2]pri
narodeni cloveka je ludska dusa cista doska-TABULA RASA-cely obsah intelektu vznika
zo skusenosti.3]v luskom intelekte nie je nic,co by predtym nebiolo v
pocitoch-SENZUALIAMUS [v ramci empirizmu].
S teoriou poznania uzko suvisia jeho socialno politicke nazory.Skusenost spaja s
individuom a to sa prejavuje v social.politike,kde uznava suverenitu
luds.individua.Social.-polit.prace:LISTY O TOLERANCII; DVE ROZPRAVY O VLADE.V
tychto dielach sa objavuju principy novovek. Liberalizmu a chapanie
demokrat.usporiadania spolocnosti.Presadzoval poziadavku naboz. Znasanlivosti medzi
obcanmi ako aj v postoji statu k nabozenstvam-cirkvam. Stat nema zasahovat do
cirkevnych veci a cirkvy nesmu vnucovat obcanom tu co onu vieru.
V naboz.otazkach bol deista-pripusta ideu Boha,ale nespaja ju so ziadnym konkretnym
nabozenstvom.
DEIZMUS:rozsiril sa medzi vzdelancami v 17.-19.stor.3 zakladne znaky-deizmus
uznava Boha ako:1]stvoritela,alebo prveho hybatela sveta;2]ako toho,kto dal svetu
zakony a dalej don nezasahuje-nerobi zazraky;3]ako garanta moralky,kt.zarucuje,ze
dobro bude raz odmenene a zlo potrestane.Uznava ze Boh stvoril svet,ale dalej don
nezasahuje.
STAT:-uznava, ze je vysledkom spolocenskej zmluvy.Ludia vzajomnou spolupracou sa
snazia rozvinut prirod.prava kazd.obcana.Uznaval formu vlady-konstitucnu
monarchiu,aby moc nebola zneuzivana,vypracoval model rozdelenia moci na 3
zlozky:zakonodarnu,vykonnu a federativnu [neskor sudna].Su navzajom
nezavisle-predpoklad demokrat.vlady.Tento system delby moci s upravami sa pouziva v
ustavach demokratickych statov dodnes.