Je zmysluplnou možnostou, že všetko co je, existuje

Je zmysluplnou možnostou, že všetko co je, existuje
len v mojej mysli?
Urcite áno. Ved ako chcete dokázat existenciu vecí mimo vašej mysle. Je to nemožné.
Všetko co vnímame je v našej mysli. Mnohí by azda povedali, že môj solipsizmus je
nebezpecný. Obávajú sa jeho praktických dôsledkov. Ja v tom však nevidím problém.
Snažím sa žit správne, hoci môj svet je výtvorom mojej mysle. Nevidím dôvod preco by
som nemal dodržiavat zákony, morálne ci spolocenské pravidlá. Ved môj svet mám
vymyslený tak, že tieto veci sú správne a ich opak nesprávny.
V živote sú veci príjemné, i nepríjemné. O príjemných nebudem písat. Je predsa
samozrejmé, že po nich každý rád siahne. Ale co tie menej príjemé, ci nepríjemné.
Mnohí povedia: „ ak všetko co je, existuje len v tvojej mysli, preco potom robíš veci,
ktoré sú ti nepríjemné? Ak sú len v tvojej mysli, mal by si ich predsa ignorovat. Ak je
ucenie, a škola vôbec, casto velmi namáhavá a tažká, naco tam chodíš? Nebolo by
jednoduchšie ju nechat tak?“ Alebo môžu vzniest ešte závažnejšu námietku: „Preco ješ
ked si hladný, piješ ked si smädný, ak hlad a smäd sú len v tvojej mysli?“ Tieto
námietky sú ozaj závažné a zdalo by sa, že vyvrátili moje presvedcenia a ukázali tak
existenciu sveta aj mimo mojej mysle. To je však omyl. Vôbec nevidím prekážku v
tom, že svet síce existuje len v mojej mysli, no ja sa správam akoby existoval aj mimo
nej. Páci sa mi žit akoby to, co je v skutocnosti len v mojej mysli, bolo reálne
jestvujúce. Je príjemné, ked cítim vymyslený hlad, siahnut po vymyslenom chlebe a
tento hlad potlacit. Nie je až také zlé chodit do školy, vynakladat námahu na ucenie,
hoci všetko je len výtvorom mojej mysle.
Áno, vonkalší svet a všetko s ním spojené existuje len v mojej mysli. Avšak pre
spestrenie môjho vnútorného života sa správam tak, akoby toto všetko bolo skutocné.
To však neznamená, že svet existuje aj mimo mojej mysle.