Jazyky na zemi
Na svete je asi 2500 až 5000 jazykov. Koľko ich je presne, nevieme, lebo ani jazykovedci neraz nedokážu rozlíšiť jazyky od nárečí. Navyše so zánikom a splynutím prírodných národov a kmeňov jazyky ustavične zanikajú a iné zasa, najmä v oblastiach, kde sa jazyky bývalých kolonizátorov mieša s domorodými jazykmi, vznikajú.
Jazyky môžeme rozlišovať podľa rozličných hľadísk
(napr. podľa zhôd a rozdielov v typoch jazykových prostriedkov – vtedy hovoríme o typológii). Najčastejšie ich však rozdeľujeme podľa pôvodu, a tak hovoríme o príbuzných jazykoch a jednotlivé skupiny nazývame jazykové rodiny. (Niektoré jazyky nepatria do nijakej rodiny, sú to izolované jazyky.)
Jazyky podľa pôvodu delíme na:
africké: Afrika
altajské: od vých. Európy na ďaleký východ; hovorí nimi vyše 100 mil. ľudí
austrálske: Austrália; hovorí nimi vyše 50 tisíc ľudí
austroazijské: najmä Indočína; hovorí nimi vyše 75 mil. ľudí
austronézske: Filipíny, Indonézia, Madagaskar, Malajzia, Oceánia; hovorí nimi vyše 200 mil. ľudí
baskičtina: na severe Španielska a juhozápade Francúzska; hovorí ňou vyše 1 mil. ľudí
burišský jazyk: Kašmír (India)
dravidské: južná India a Srí Lanka; hovorí nimi vyše 170 mil. ľudí
indiánske: Amerika; hovorí nimi vyše 25 mil. ľudí
japončina: Japonsko; hovorí nimi vyše 125 mil. ľudí
kaukazské: oblasť pohoria Kaukaz; hovorí nimi vyše 6,5 mil. ľudí
kórejčina: Kórejský poloostrov, sever Číny; hovorí nimi vyše 68 mil. ľudí
pápuánske: Nová Guinea; hovorí nimi vyše 3 mil. ľudí
paleoazijské: najmä bývalý sovietsky Ďaleký východ
semitohamské: arabské krajiny, vých. Afrika
sinotibetské: Čína, časť Indočíny a Nepálu; hovorí nimi vyše 1 mld. Ľudí
thajské: Thajsko, časť Barmy, Číny, Indočíny; hovorí nimi vyše 60 mil. ľudí
uralské: vých. Európa, záp. Sibír, Maďarsko, Fínsko; hovorí nimi vyše 25mil. ľudí
indoeurópske: slovenčina, čeština a takmer všetky európske jazyky; hovorí nimi vyše 2 mld.
Indoeurópske jazyky:
albánčina
arménčina
baltské:
litovčina, lotyština
germánske:
západogermánske: angličtina, holandčina, nemčina
severogermánske: dánčina, islandčina, nórčina, švédčina, gréčtina
keltské: bretónčina, írčina, waleština
románske:
taliančina, rumunčina, francúzština, portugalčina, španielčina
slovanské:
západoslovanské:čeština, polština, slovenčina, lužická srbštinavýchodoslovanské: ukrajinčina, ruština, bieloruštinajužnoslovanské: bulharčina, macedónčina, slovinčina, srbčina, chorvátčina
Okrem prirodzených jazykov tvoria aj umelé (plánové) jazyky, ktoré slúžia na medzinárodné dorozumievanie. Málokto však už vie, že takýchto jazykov bolo až niekoľko desiatok:
solresol, 1827
volapuk, 1879
esperanto, 1887
RO, 1908
Basic English, počas 2. svetovej vojne
Dodnes vznikajú slová, ktoré sa z pôvodnej národnej podoby rozšírili do celého sveta a stretneme ich v jazykoch prakticky celého sveta: banda, kabaret, mazurka, pilot, robot, ...
Filológovia si dávno uvedomili a uvedomujú tieto súvislosti. A nedal by sa vytvoriť takýto spoločný jazyk a využiť to pre uľahčenie komunikácie ľudí? Začiatkom nášho storočia táto myšlienka dozrela a bola aj prakticky zrealizovaná. Tento jazyk nazývame interlingua. Neobsahuje žiadne interpunkčné symboly a znaky. Podobne ako pri výbere slov sa zobrali iba tie gramatické pravidlá, ktoré sa súčasne vyskytujú vo všetkých kontrolných jazykoch.
Jazyky, ktorými sa už dnes nehovorí, lebo ich používatelia vymreli, sa nazývajú mŕtve jazyky. Patrí sem napr. latinčina, ktorá však ešte uplatňuje vo vedeckom názvosloví, pri tvorbe odborných termínov a v náboženských kresťanských obradoch. Ďalšími známymi mŕtvymi jazykmi sú indický sanskrit, sumerčina, etruština.
Funkčné jazykové štýly:
Súčasná slovenská štylistika vydeľuje najčastejšie 7 základných funkčných jazykových štýlov a na 3 veľké časti, podľa toho, nakoľko sa v nich uplatňuje osobnosť autora:
Subjektívne štýly:
hovorový (konverzačný) štýl
umelecký štýl
Subjektívno- objektívne štýly:
rečnícky (rétorický) štýl
publicistický (žurnalistický, novinársky) štýl
Objektívne štýly:
náučný (odborný, vedecký) štýl
administratívny (kancelársky) štýl
esejistický štýl