Javorníky

Javorníky
Poloha:Javorníky sa nachádzajú v severozápadnej casti Slovenska. Patria do alpsko -
himalájskej sústavy. Do oblasti Slovensko - moravských Karpát a do Vonkajších
Západných Karpát. Zo severu ich ohranicuje Turzovská vrchovina, z východu Kysucká
vrchovina, z juhovýchodu Považské podolie, z juhu Biele Karpaty a zo západu je to
štátna hranica s Ceskou repoblikou.
Geológia: Javorníky patria do flyšového pásma, ciže ide o rytmické striedanie
pieskovcov a ílovcov. Javorníky patria do magurskej tektonickej jednotky. Na stavbe
Javorníkov sa zúcastnujú všetky tri flyšové prákrovy, najmenej je to bielokarpatský,
ktroý sa nachádza v juhozápadnej casti medzi Považskou Bystricou a Púchovom, potom
bystrický a najväcšiu cast tvorí raciansky príkrov, tvoriaci chrbtovú hmotu pohoria,
ktorú budujú masívne solanské vrstvy. Tieto príkrovy majú smer z juhozápadu na
severovýchod. Solanské vrstvy sú väcšimou pieskovcové. Pieskovce sú stredne až
hrubo zrnité modrosivej a zelenej farby. Vytvárajú lavice od niekolko decimetrov až do
sedem metrov. Tieto sa miestami sp§jajú atvoria potom aj niekolko desiatok metrov
mocné vrstvy pieskovcov. Bielokarpatský príkrov je charakteridtický tým, že sú tam
väcšinou ílovcové vrstvy. Ílovcové vrstvy sú mocné niekolko decimetrov až metrov a
majú cervenú, zelenú, ciernu alebo sivú farbu. Pieskovce sa vyskytujú vo vrstvách
jeden aý desat centimetrov. Flyšové horniny možno vidiet len v rôznych odkryvoch,
zárezoch ciest alebo riecnych dolín a v kamenolomoch. Inde ich pokrýva rôzne mecná
vrstva zvetralín, ktorá má na úpätí vrchov hrúbku aj niekolko metrov. Okrem flyšových
hornín a ich zvetralín vyskytujú sa tu ešte riecne a riecno - soliflukcné uloženiny, ktoré
sú štvrtohorného veku. Na juhozápadnom okraji tu zasahuje bradlovú pásmo, ktorú
tvoria mäkké sliene a tvrdú vápence.
Reliéf: V rámci clenenia podla absolútnej výškovej clenitosti patria Javorníky do
stredných vysocín a podla relatívnej výškovej clenitosti patria medzi nižšie vrchoviny,
ktoré sú lokalizované hlavne na mäkkších ílovcoch, potom aj vyššie vrchoviny a nižšie
hornatiny, ktoré sa viažu na vypreparované paleogénne pieskovce. Súcasný reléf
povrchu územia rozclenený na riecne doliny, chrbty a iné tvary je výsledkom
geologických a geomorfologických síl a procesov pôsobiacich od mladších tretohôr. pri
jeho formovaní sa do znacnej miery uplatnovala odolnost flyšových hornín.
Pre tento celok je charakteristická inverzia reliúfu, ciže pôvodne antiklinálne ílovce,
ktoré boli vyvýšené sú v súcasnosti znížené a majú charakter synklinál. Na tvrdšie
pieskovcové vrstvy sa viažu výraznejšie vyvýšeniny a strmé svahy. Na ílovcové vrstvy
sa viažu zníženiny, sedlá, kotliny. Riecna siet sa tiež väcšinou viaže na ílovcovú vrstvy,
ktoré sú mäkkšie. V juhozápadnej casti Javorníkov tu zasahuje bradlové pásmo, ktoré
tu tvorí skalné hrebene a tvrdoše rôzneho druhu oddelené hlbokými údoliami rôzneho
tvaru. Flyšová rozdielnost tvrdosti hornín spôsobuje v celom pohorí vznik zosuvov,
podmienkou zosúvania je, aby zemská prítažlivost na svahu nadobudla prevahu nad
silou súdržnosti zeminy a premohla jej trenie. Najcastejšie sa zosúvajú ílovito - hlinité
svahoviny svahoviny, ale casto aj nezvetranú horniny po silne prevlhcených ílovcoch.
Najcastejšie sa tu vyskytujú plošné zosuvy, ktoré sú plytšie a zasahujú prevažne pôdny
profil, no sú aj hlboké zosuvy pozdlž rotacných šmykových plôch a zosuvy prúdové,
ktoré vznikajú v prameniskách dolinových zárezoch po silných zrážkach a topení snehu
a pohybujú sa ako prúdy po dnách týchto zárezoch, Na tvary reliéfu má vplyv aj
clovek, najvýraznejšie tvary sú tu výmole, vytvorené tokmi za daždov a najmä pocas
jarného topenia snehu. Výmole sa vyvinuli z brázd alebo medzí pozakladaných po
spádnici. Materiál vyplavený zo siete výmolov tvorí na dnách dolín pokrovy nánosov,
ktoré majú casto tvar plytkých úpätných kuželov. Takisto tu vzniká plošná erózia,
spôsobená nesústredeným stekaním vody. Riecne uloženiny vytvárajú rôzne široké a
hrubé riecne nivy, v ktorých majú korytá dnešné toky, a viac menej súvislé a rozsiahle
stupne v rôznej výške nad dnom dolín – riecne terasy. Riecno – soliflukcné uloženiny sa
vyskytujú vo forme naplavových kuželov pri vyústení menších tokov do väcších alebo
vo väcších zníženinách, kde sa náhle zmenšuje sklon tokov. Na hlavnom chrbte
Javorníkov sa vyskytujú aj najvyššie body tohto celku – Velký Javorník (1071 m.n.m.),
Makyta (922 m.n.m.), Kykula (921 m.n.m.), Javorník (1019 m.n.m.)
Klíma: Oblast Javorníkov patrí do oblasti ležiacej na rozhraní oceánskych a
kontinentálnych vplyvov, teda oblasti, kde sa v priebehu roka niekolkokrát vystriedajú
vzduchové hmoty rozlicných vlastností. Oceánske vzduchové hmoty zmiernujú teplotné
rozdiely medzi letom a zimou, spôsobujú väcšiu oblacnost, väcšie množstvo zrážok a
castejší výskyt hmiel. Vplyvy kontinentálnych vzduchových hmôt pôsobia opacne a
prejavujú sa predovšetkým zvýšením letných teplôt a chladnejším zimným obdobím.
Vrchovinná cast Javorníkov patrí do mierne teplej klimatickej oblasti, kde priemerná
júlová teplota je 16 – 17 oC a priemerná januárová teplota je
–4,5 - -5 oC. Hornatinonová cast Javorníkov patrí do chladnej klimatickej oblasti, kde
priemerná júlová teplota je 11 –12 oC a priemerná januárová teplota je –8 oC.
Priemerná rocná teplota Javorníkov je 6 - 7 oC. Castý je vznik teplotných inverzií. Za
pokojného a anticyklonálneho pocasia chladnejší a tažší vzduch klesá zo svahov na dná
dolín a vytvára zvrat v rozdelení teploty s výškou. V období trvania inverzie sú teploty v
dolinách nižšie enž na prilahlých svahoch pohorí, teplota s výškou vzrastá a na hornej
hranici inverznej vrstvy sa tvorí hmla a nízka oblacnost. Teplotné inverzie sú
celorocným úkazom. Najcaszejšie sa však vyskytujú v zimnom období, ked trvajú aj
niekolko dní, v ostatných rocných obdobiach sú castejšie len nocné a ranné inverzie. V
Javorníkoch je najväcšia oblacnost okolo 70 % v zime. Najmenšia oblacnost je koncom
leta a zaciatkom jesene – 55 %. Oblacnost vzrastá od septembra do decembra a potom
do augusta klesá. Vysoký zrážkový úhrn majú náveterné svahy Javorníkov, ktoré stoja
v smere prúdení vlahonosných vetrov zo západu a severozápadu. Zrážok je teda na
území Javorníkov dostatok a sú pomerne rovnomerne rozložené pocas celého roka.
Pomer medzi najsuchším a najvlhším mesiacom je 1 : 2. Miestne rozdiely v zrážkových
úhrnoch vyplývajú z nadmorskej výšky a expozície voci prevládajúcemu prúdeniu
vetra. S výškou pribúda v priemera na každých 100 metrov 60 – 80 milimetrov zrážok.
Priemerná hodnota zrážok je 850 – 900 milimetrov za rok a vrcholové casti Javorníkov
dosahujú 1300 milimetrov. Maximum zrážok pripadá na júl, minimum na január,
prípadne február alebo december. Pomerne vysoké úhrny zrážok v júni a auguste
súvisia s výdatnými lejakmi búrkového charakteru. Najvyššie denné úhrny zrážok sa
najcastejšie vyskytujú v júni, júli a auguste v období letných búrok a an flyšovom
podklade vynikajú zosuny, plošná a výmolová erózia. Najnižšie denné úhrny zrážok sú
rozptýlené od októbra až po máj. V zimnom polroku klesá výdatnost zrážok a sú
prevažne v pevnom skupenstve. V Javorníkoch prvé dni so snežením pripadajú na
koniec októbra do výšky 800 m.n.m.
a vo výškach nad 800 m.n.m. už v polovici októbra. Posledné dni so snežením sa môžu
vyskytnút ešte na zaciatku mája. Maximálna výška snehovej pokrývky pripadá na
december. V Javorníkoch je doba trvania snehovej pokrývky 150 dní (výška pokrývky
je minimálne 1 centimeter). V tejto oblasti vanú najcastejšie severné, severozápadné a
západné vetry, prípadne južné.
Táto oblast je vcelku veterná, najviac veterných dní sa vyskytuje na jar, najmenej
veterné je jesenné obdobie.
Vodstvo: Rieky, ktoré pramenia v Javorníkoch patria do povodia Váhu. Všetko sú to
pravostranné prítoky Váhu. Pramení tu aj jeden z najväcších pravostranných prítokov
Váhu a to rieka Kysuca, ktorá pramení v severnej casti Javorníkov, potom prechádza
jej tok do Turzovskej vrchoviny a na územie Javorníkov zasahuje na ich západnej
strane asi 5 kilometrov severne od Kysuckého Nového Mesta. Dalšími prítokmi sú
Rudinský potok, Papradnianka, Rovnianka, Kolárovický potok..., ktorých priemerný
sklon sa pohybuje od niekolko desiatok až do 150 ‰. Vela zrážok a pomerne nízke
teploty vzduchu a vplyvom toho aj nízky výpar spôsobujú, že vodnost týchto tokov je
celkovo vysoká. Z hladiska režimu odtoku patria rieky do stredohorského typu riek,
ciže najväcšie prietoky sú v mesiacoch marec a apríl a najmenej vody majú rieky v
septembri. Zretelný pokles prietoku je aj v januári a zvýšenie v júni a v júli. Njavyššie
mesacné prietoky v marci a apríli podmienuje topenie snehu spojené s daždovými
zrážkami. Chaldné zimy s pravidelnou snehovou pokrývkou sa prejavujú poklesom
prietoku v januári. Vo flyšových horninách tohto územia sú málo priaznivé podmienky
na výskyt významnejších zásob podzemných vôd. Ak sú, tak len sa vyskytujú na styku
pieskovcov s ílovcami, takisto je to aj s minerálnymi pramenmi, lebo spôsob uloženia
hornín neumožnuje prenikat zrážkovej vode do takej hlbky, aby sa dostatocne oteplila
a obohatila o minerálne látky.
Pôdy: Pôdny kryt územia sa diferencuje najmä pod vplyvom klimatických a
hydrologicko – substrátovo – geomorfologických procesov. Klimatické pomery,
predovšetkým pokles teploty vyduchu a pribúdanie zrážok s nadmorskou výškou clenia
pôdny kryt zonálne. V rámci vertikálnej zonálnosti pôdneho krytu Javorníkov najnižšie
pásmo, zhruba do 800 m.n.m. tvoria kambizeme nasýtené až nenasýtené a bližšie k
úpätiu sú to kambizeme oglejené. Medzi 800 – 1000 m.n.m. sú to kambizeme
nenasýtené. Vo výškach nad 1000 m.n.m. sú to kambizeme podzolované, kde prebieha
podzolizacný proces vplyvom kyslého opadu ihlicia. A na vápencoch môžeme nájst
rendziny a pararendziny, ktoré sa tu vyskytujú vo velmi malej miere oproti ostatným. Z
pôdnych druhov najväcšiu cast zaberajú hlinité pôdy, ktoré sa viažu na polohy, kde sa
striedajú pieskovce s ílovcami a žiadna z hornín výrazne neprevyšuje. Hlinité pôdy sú
prevažne slabo skeletnaté, stredne hlboké až hlboké. V severnej casti Javorníkov sa
roztrúsene vyskytujú ílovito – hlinité, hlinito – piesocnaté a piesocnato – hlinité pôdy.
Ílovito – hlinité pôdy sa viažu na ílovce, ktoré lahko zvetrávajú a na tažšie sedimenty s
malým obsahom skeletu. Hlinito – piesocnaté a piesocnato – hlinité pôdy dominujú na
zvetralinách relatívne odolnejších pieskovcov. Majú stredný až vysoký obsah skeletu a
vyznacujú s adobrou priepustnostou.
Rastlinstvo: Pred skultúrneím krajiny najviac územia zaberali kvetnaté jedlobuciny,
ktoré siahali do výšky 800 m.n.m., dnes sa už vyskytujú velmi málo, tieto prechádzajú
do kyslých bucín. Sú to floristicky chudobné spolocenstvá. V stromovom poschodí
prevláda buk lesný (Fagus sylavatica), v bylinnom poschodí sú hojne zastúpené metlica
krivolaká (Deschampsia flexuosa), plavún jedlovitý (Lycopodium sellago), cucoriedka
obycajná (Vaccinium myrtillus). Na nivách potokov a riek rastú horské lužné lesy.
Zvyšky jelšových porastov sa zachovali až dodnes, nachádzame ich až do nadmorskej
výšky 700 metrov. Stromové poschodie tohto spolocenstva tvorí jelša sivá (Alnus
incana). Sprievodnými druhmi sú vrba krehká (Salix fragilis) a vrba biela (Salix alba).
Najväcšiu cast územia zaberajú sekundárne smreciny. Druhotné smreciny vznikli
umelou výsadbou na lokalitách pôvodných bucín a jedlobucín. Stromové poschodie
tvorí v prevažnej miere smrek, buk a jedla. V súcasnej kultúrnej krajine Javorníkov
tvoria významnú zložku vegetácie krovinné spolocenstvá. Najviac sú rozšírené na
opustených poliach, medziach, haldách a okrajoch ciest. Najcastejšie druhy sú : trnka
obycajná (Prunus spinosa), lieska obycajná (Coryllus avellana), ruža šípová (Rosa
canina). V bylinnom podraste sú najviac rozšírené žihlava dvojdomá (Urtica dioica),
kuklík mestský (Geum urbanum), plúcnik lekársky (Pulmonaria officinalis), lopúch väcší
(Arctium lappa). Na lúkach a pasienkoch sa vyskytujú datelina plazivá (Trifolium
repens), púpava lekárska (Taraxacum officinale), lipnica lúcna (Poa pratensis), podbel
liecivý (Tussilago farfara), pýr plazivý (Agropyrum repens)...
Živocíšstvo: Súcasné zloženie fauny regióny je výsledkom dlhého vývoja v geologických
dobách, ked sa menili klimatické, pôdne a vegetacné podmienky. V historickej dobe do
vývoja fauny zasiahol najprenikavejšie clovek. Najmä klcovanie lesov, úprava vodných
tokov, vznik a rozvoj sídel, dopravy podmienili ústup, prípadne zmeny pôvodných
živocíšnych spolocenstiev. Z hladiska prírodných podmienok a zloženia fauny
vyclenujeme Javoríkoch tieto biotopy:
1. Biotop lesov
2. Biotop polí a lúk
3. Biotop ludských sídel
4. Biotop tecúcich vôd
1.
Biotop lesov – druhy: sýkorka uhliarka (Parus ater), sýkorka chochlatá (Parus
cristatus), sýkorka ciernohlavá (Parus montanus), datel trojprstý (Picoides trydactylus),
datel cierny (Dryocopus martius), myšiak hôrny (Buteo buteo), jastrab velký (Accipiter
gentilis), veverica stromová (Sciurus vulgaris), líška hrdzavá (Vulpes vulpes), skokan
hnedý (Rana temporaria), ropucha obycajná (Bufo bufo), salamandra škvrnitá
(Salamandra salamandra), mlok karpatský (Triturus montandoni), koník cervenokrídly
(Psophus stridulus), babôcka admirálska (Vanessa atalanta)
2. Biotop polí a lúk – druhy: hraboš polný (Microtus arvalis), zajac polný (Lepus
europeus), škovránok polný (Alauda arvensis), hrdlicka polná (Streptopelia turtur),
bohato je tu zastúpený hmyz – pavúky, kosce, stonožky a iné.
3. Biotop ludských sídel – tu možno vyclenit tri skupiny živocíchov podla nárokov na
potravu a hniezdenie, prípadne úkryt. Prvú skupinu tvoria živocíchy, ktoré hladajú
obživu v sídlach: potkan obycajný (Rattus norvegicus), vrabec domový (Passer
domesticus), roztoc múcny (Acarus sirio). Dalšia skupina vyhladáva domy a
hospodárske budovy na hniezdiská a potravu: lastovicka obycajná (Hirundo rustica),
belorítka obycajná (Delichon urbica), lasica obycajná (Mustela nivalis). Tretiu skupinu
charakterizujú živocíchy, ktoré sú k tomuto prostrediu indiferentné: jež
východoeurópsky (Erinaceus europeus), netopiere (Myotis)
4. Biotop tecúcich vôd – druhy: pstruh potocný (Salmo trutta), hrúz obycajný (Gobio
gobio), mrena severná (Barbus barbus), jalec hlavatý (Leuciscus cephalus), hlavác
obycajný (Cottus gobio), trasochvost biely (Motacilla alba), užovka obycajná (Natrix
natrix). Na brehoch sú znacne zastúpené rôzne cervy, mäkkýše a hmyz.
Ochrana prírody: V Javorníkoch sa nachádza cast CHKO oblasti Kysuce, potom je tu
chránený prírodný výtvor, je to pramen u Vojtov, ktorý sa nachádza v severovýchodnej
casti územia, zvláštnostou sú výrony metánu v nepravidelných intervaloch. Pramen je
málo výdatný, voda je slabo mineralizovaná. Na prostredie nepriaznivo pôsobia
ostravské bane a trinecké železiarne, ktoré dymovým odpadom zhoršujú životné
prostredie.
________________________________________ __________________________
Zdroje: