Jaslovské Bohunice

Na západnom Slovensku, neďaleko starobylého mesta Trnava a kúpeľného centra Piešťany, 2,6 Km od obce Jaslovské Bohunice sú umiestnené Atómové elektrárne Bohunice. Elektrická energia sa tu vyrába v dvoch reaktorových blokoch JE V1 a v dvoch reaktorových blokoch JE V2. Každý reaktorový blok má inštalované dve turbíny s výkonom po 220 MW. K energetickej sieti boli postupne pripojené v rokoch 1978 až 1985 s celkovým elektrickým výkonom 1760 MW. V rámci celého energetického systému v Slovenskej republike to predstavuje najvyšší celkový inštalovaný výkon v jednej lokalite. Pri výstavbe jadrových elektrární V1 a V2 sa prijala na svete najrozšírenejšia koncepcia tlakovodných reaktorov a použil sa ruský projekt VVER- 440. Ročná výroba elektrickej energie v elektrárňach V1 a V2 je približne 12000 GWh. Od roku 1987 dodáva elektráreň V2 teplo odberateľom mesta Trnava, obce Jaslovské Bohunice a od roku 1997 zásobuje teplom mestá Leopoldov a Hlohovec.
História jadrovej energetiky na Slovensku sa za¬čala odvíjať v roku 1957 prípravnými prácami na budovaní prvej jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach. Orientáciu na jadrovú energetiku priniesla doba i nevyhnutnosť riešiť energetické potreby. Päťdesiate a nasledujúce roky poznači¬la rýchla industrializácia Slovenska a tým aj značný rast spotreby elektrickej energie. Vznikali veľkí odberatelia elektrickej energie -Slovnaft Bratislava, Považské strojárne Považská Bystrica, Východoslovenské železiarne Košice atď. Rozhodovanie o energetickej straté¬gii nepriaznivo ovplyvňoval nedostatok energe¬tických zdrojov. V tejto situácii bola dôležitým faktorom pre určenie ďalšieho smerovania ener¬getiky správa o kontrolovanej štiepnej reakcii a jej využití na výrobu elektrickej energie. V pr¬vej etape sa jadrová energetika orientovala na výstavbu jadrových elektrární s ťažkovodnými reaktormi.
Jadrová elektráreň A1 s výkonom 150 MW sa za¬čala budovať podľa ruského projektu v roku 1958 a do prevádzky bola uvedená v roku 1972. Zámer výstavby elektrárne A1 sa opieral o vyspelú základňu strojárskeho a hutného priemyslu v Československu. Dôležitú úlohu zohrala aj tá skutočnosť, že Československo disponovalo dostatočnými zásobami uránových rúd i zaria¬deniami na výrobu uránového koncentrátu. V elektrárni pracoval reaktor typu KS 150, ktorý využíval ako palivo prírodný urán, moderátorom bola ťažká voda a chladivom oxid uhličitý. V roku 1977 elektráreň A1 ukončila prevádzku a o dva roky neskôr vstúpila do etapy vyraďova¬nia z prevádzky. Počas výstavby a prevádzky tej¬to elektrárne sa vytvorila významná základňa špičkových odborníkov a technikov všetkých od¬vetví jadrovej energetiky. Získané poznatky a skúsenosti jej prevádzkovatelia zúročili pri výstavbe a prevádzke ďalších pokročilejších sé¬riovo budovaných jadrových elektrární v lokali¬te Bohunice.
JE VI
Rozvoj národného hospodárstva Československa v sedemdesiatych rokoch si vyžadoval zásadné riešenie palivovo-energetickej základne. Po ukončení ťažkovodného programu reprezento¬vaného elektrárňou A1 sa prijala koncepcia výstavby jadrových elektrární na báze tlakovodných reaktorov typu WER s jednotkovým výko¬nom bloku 440 MW, ktorý vyvinuli a prevádzko¬vali v Rusku. Orientácia na tlakovodné reaktory sa ukázala ako správna, pretože tento typ má vo svete dominantné postavenie pre svoju jednodu¬chosť, spoľahlivosť, bezpečnosť a kompaktnosť. Výstavba jadrovej elektrárne V1 s dvoma blok¬mi WER 440 typu V 230 v Jaslovských Bohuniciach sa začala 24. apríla 1972 budova¬ním pomocných objektov elektrárne v lokalite, kde už boli k dispozícii objekty pre dodávateľov zo zariadení staveniska vybudovaného v rámci predchádzajúcej výstavby jadrovej elektrárne A1. O rok neskôr 25. apríla 1973 položili základný kameň na stavbe hlavného výrobného bloku. Príprava a realizácia výstavby elektrár¬ne včítane jej uvedenia do prevádzky prebie¬hala v spolupráci špecialistov a organizácií z Československa a Ruska. Prevládajúca časť dodávok primárnej -jadrovej časti elektrárne bola ruskej výroby, zariadenia sekundárneho okruhu - nejadrovej časti elektrárne dodali československé organizácie. Celková doba výstavby 1. a 2. bloku elektrárne nepresiahla šesť rokov.
Prvý blok JE VI dosiahol po prvý raz mini¬málny kontrolovaný výkon reaktora 27. no¬vembra 1978 a 17. decembra 1978 ho uviedli do skúšobnej prevádzky. Druhý blok JE VI dosiahol minimálny kontrolovaný výkon re¬aktora 15. marca 1980 a 26. marca 1980 ho uviedli do skúšobnej prevádzky. Jadrová elektráreň VI sa stala prvou českoslo¬venskou jadrovou elektrárňou priemyselného typu s plne osvojeným a sériovo vyrábaným za¬riadením.
Od uvedenia JE VI do prevádzky sa dbá o vyso¬kú úroveň jadrovej bezpečnosti tejto elektrár¬ne, v ktorej sa uskutočnilo viac ako 1300 tech¬nických vylepšení. V snahe zvýšiť bezpečnosť elektrárne sa v rokoch 1991 - 1993 zrealizova¬la malá rekonštrukcia. Proces zvyšovania jad¬rovej bezpečnosti pokračoval rozsiahlym prog¬ramom postupnej rekonštrukcie v rokoch 1996-2000.
Realizáciou stoviek technických riešení, vý¬počtov, analýz a dvoch komplexných na seba nadväzujúcich programov - malej rekonštruk¬cie a postupnej rekonštrukcie elektráreň do¬siahla medzinárodne akceptovateľnú úroveň bezpečnosti.
JEV2
Ešte v priebehu výstavby V1 sa z dôvodu očaká¬vaného deficitu v energetickej bilancii Slovenska rozhodlo o výstavbe jadrovej elek¬trárne V2 s ďalšími dvoma blokmi s reaktormi typu WER 440. Toto rozhodnutie však predpo¬kladalo s nepatrnými zmenami opakovať kon¬cepciu JE V1. V roku 1976 sa prijala nová kon¬cepcia, ktorá zodpovedala celosvetovému trendu orientovanému na ďalšie zvyšovanie pa¬rametrov jadrovej bezpečnosti. Jadrová elektráreň V2 je zdokonaleným typom WER 440 s reaktormi V 213, ktorá sa začala budovať v Jaslovských Bohuniciach v roku 1976. Technologická schéma a parametre jed¬notlivých médií sú s malými výnimkami zhodné so susednou elektrárňou V1. Výrazné roz¬diely sa týkajú spôsobu riadenia prevádzky a vybavenia bezpečnostnými systémami. Takmer celá technologická časť elektrárne bo¬la dodávkou Českých a slovenských podnikov. Tretí blok dosiahol minimálny kontrolovaný vý¬kon 7. augusta 1984. Skúšobná prevádzka sa začala 20. augusta 1984. Minimálny kontrolo¬vaný výkon na štvrtom bloku sa dosiahol 2. au¬gusta 1985. Skúšobná prevádzka sa začala 9. augusta 1985.
V procese zvyšovania bezpečnosti elektrárne V2 bol prijatý Program modernizácie a zvyšo¬vania bezpečnosti blokov JE V2, ktorý definuje všetky akcie vedúce k zvýšeniu jadrovej bezpečnosti, spoľahlivosti a hospodárnosti pre¬vádzky po dobu ich projektovej životnosti a vy¬tvoreniu podmienok na predĺženie životnosti. Vybudovaním systému centralizovaného záso¬bovania teplom mesta Trnava z Atómových elektrární Bohunice prešla jadrová elektráreň V2 na kombinovanú výrobu elektriny a tepla. Súčasťou tohoto systému je i tepelný napájač, ktorý bol uvedený do prevádzky v roku 1987. Spôsobom odbočky z líniovej časti tepelného napájača Trnava je riešený aj tepelný napájač do Leopoldova a Hlohovca uvedený do prevádzky v roku 1997.