Jaskyne

Jaskyne
Najpozoruhodnejšie jaskyne boli objavené v oblastiach s rozsiahlym výskytom vápenca,
ako napr. Juhoslávia alebo Mendip Hill v Anglicku. Skalu tvorí najmä uhlicitan vápenatý,
ktorý sa rozpúšta v daždovej vode. Voda presakuje cez štrbiny do priepustného
vápenca a postupne ich rozširuje. Rieky, ktoré zmiznú vo vápenci a tecú nad
nepriepustnou skalou, odplavujú vápenec a vytvárajú velké priestory, v ktorých rastú
stalagmity a stalaktity. Cez mnohé jaskyne pretekajú rieky aj dnes, alebo sú v nich
stopy starých riecíšt.
Jaskyne sa nachádzajú aj v iných skalách, napr. v cadicových (stuhnutá láva). Tekutá
láva tecie ako rieka. Najprv sa ochladí a stuhne. Tunel alebo jaskyna sa môžu utvorit,
ked láva naspodu prestane odtekat. Na Havaji sa nachádza mnoho obdivuhodných
tunelov a jaskýn. Morské jaskyne vznikajú nárazmi vln. Ak sa zmení úroven morskej
hladiny, tieto jaskyne sa môžu nachádzat vysoko nad terajším pobrežím. Mäkšie casti
skál, ktoré boli vážne narušené, sa odplavili a utvorili sa jaskyne. Malé jaskyne možno
nájst v strednej Austrálii pomerne vzdielené od mora, sopiek a vápencov.
Najhlbšia jaskyna
Réseau du Foillis vo francúzskych Alpách, 1455 m hlboká
Najväcšia jaskyna
Sarawacká komora v Sarawaku (východná Malajzia), 700 metrov dlhá, 300 metrov
široká, 70 metrov vysoká
Najrozsiahlejšia sústava jaskýn
Sústava jaskýn Mammoth Kentucky, USA, 345 km jaskýn a priechodov
Stalaktity a stalagmity
Stalagmity a stalaktity sa nachádzajú v mnohých vápencových jaskyniach. Stalaktity
visia zo stropu ako tenké kamenné stlpy. Stalagmity vyrastajú z podlahy ako kamenné
piliere. Obcas sa spoja a vytvoria skalný stlp – stalagnát, ktorý sa tiahne od sropu po
podlahu.
Hornina, ktorá vytvára stalagmity a stalaktity sa obcas nazýva “ kvapel ”. Toto
pomenovanie naznacuje jej pôvod. Vápenec sa skladá prevažne z chemickej zlúceniny,
ktorá sa nazýva uhlicitan vápenatý. Daždová voda presakuje cez pukliny vo vápenci a
rozpúšta cast uhlicitanu vápenatého. Preto voda, ktorá kvapká zo stropu jaskyne,
obsahuje znacné množstvo tejto chemicke zlúceniny.
Ked sa vytvorí kvapka, cast vody sa odparí a na strope jaskyne zostane tenucká vrstva
uhlicitanu vápenatého. Táto vrstva velmi, velmi pomaly rastie a vytvára stalaktit.
Kvapky, ktoré dopadnú na podlahu jaskyne, zanechajú na nej uhlicitan vápenatý, ktorý
sa postupne hromadí a vytvára stalagmity. Ak je jaskyna tisícky rokov nedotknutá,
môžu v nej vyrást obrovské a zaujímavé útvary.
Najdlhší stalaktit bez opory:
Dlžka 7 m, County Clare, Írska republika
Najvyšší stalagmit:
Pravdepodobne stalagmit La Grande, v jaskyni Aven Armande nedaleko Tarnského
údolia vo Fran- cúzsku, dosahuje výšku 29 m