Jaskyne na Slovensku Na Slovensku je doteraz známych vyše 4100 jaskýň. V súčasnosti je pre verejnosť sprístupnených 12 z nich. Do svetového prírodného dedičstva je od roku 1995 zaradená Ochtinská aragonitová jaskyňa, Domica, Jasovská jaskyňa a Gombasecká jaskyňa, a od roku 2000 aj Dobšinská ľadová jaskyňa. Ochtinská aragonitová jaskyňa V lesoch medzi Jelšavou a Štítnikom, 26 km od Rožňavy je jediná sprístupnená aragonitová jaskyňa v Európe. Dve konkurentky sa nachádzajú len v Mexiku a Argentíne. Turista sa tam dostane po rozbitej ceste mimo hlavného ťahu. V Ochtinskej jaskyni by ste na rozdiel kvapľových jaskýň márne hľadali stalagmity, stalaktity či stalagnáty. Kryštalický uhličitan vápenatý v rôznych farebných odtieňoch vytvára nádherné ružice, trsy, zhluky, rozvetvujúce sa na všetky strany. Najčarovnejšou časťou jaskyne je sieň Mliečnej dráhy. Názov dostala podľa veľkej pukliny na strope, ktorú vypĺňajú biele aragonitové strapce. Čarovná a Oválna chodba, Hlboký dom či Hviezdna sieň sú plné neopakovateľnej výzdoby aragonitových kvetov najfantastickejších tvarov a farieb. Dobšinská ľadová jaskyňa Objem ľadu v jaskyni je 110-tisíc metrov kubických. Najväčšia hrúbka je 26,5 m. Preto ju od nepamäti volali miestni obyvatelia Ľadová diera. Teplota vzduchu v zaľadnenej Veľkej sieni sa podľa klimatických meraní pohybuje od mínus 3,9 do plus 0,2 stupňa. V nezaľadnených častiach namerali maximálnu teplotu plus 3,5 stupňa. Objavili tu 12 druhov netopierov. Belianska jaskyňa Krátkym, ale strmým chodníkom lesom cez Kobylí vrch nad Tatranskou Kotlinou denne prejdú davy ľudí. Dobrovoľne fučiac do kopca sa tešia na zážitok – hore vo výške 885 m ich čaká vstup do Belianskej jaskyne. Je jedinou verejnosti prístupnou na území Tatranského národného parku.Jaskyňu objavili hľadači pokladov už začiatkom 18. storočia. Tajomstvá podzemia bol prebádať Michal Scholtz v roku 1718, na stene dnešnej tzv. hudobnej sieni zanechal o tom zápis s letopočtom, dlhé roky však o tom nik nevedel. Až 5. augusta 1881 zaujal lesníka Júliusa Husza a Lohana Britza otvor z ktorého vanul chladný vzduch. Vydal sa pátrať, čo to je, a objavil podzemný priestor. Jaskyňa vznikla eróziou vo vápenci. Vody z topiaceho sa snehu a ľadu či silných zrážok urobili svoje. Výsledkom sú fascinujúce sintrové vodopády, stalagmity v tvaroch pagody, viaceré jazierka. Demänovská jaskyňa Slobody Demänovská jaskyňa Slobody a Demänovská ľadová jaskyňa sú od seba vzdialené iba 3 km. Keď idete od Liptovského Mikuláša nahor dlhou Demänovskou dolinou, nemusíte vôbec pátrať, kde vchody do jaskýň hľadať. K obom jaskyniam budete musieť vyjsť pomerne strmými kopcami. V Demänovskej jaskyni Slobody si môžete zvoliť 2 okruhy- náročnejší prejdete za hodinu a pol – meria viac ako 2 km, menej náročný má1 km a prejdete ho za hodinu. V jaskyni sú unikátne sintrové lekná a drobné perly na jazernej hladine. Demänovská ľadová jaskyňa Natrafíte na ňu smerom od Liptovského Mikuláša o pár km skôr. Ľadová výplň, ktorá návštevníkov najviac zaujíma, je v spodnej časti jaskyne. Žije tu 7 druhov netopierov, roztoče a pavúky. Našli sa tu kosti jaskynných medveďov. Vyhynuli pred 15-tisíc rokmi. 1. názov jaskyne bol Dračia. V hornej časti je teplota okolo 5 stupňov, v spodných častiach 0. Pod Kazateľnicou si ľudia želajú, aby im spadla na hlavu kvapka vody Komu spadne na hlavu , omladne o 10 rokov. Bystrianská jaskyňa Bystriansku jaskyňu neďaleko obce Bystrá na úpätí Nízkych Tatier už roky vyhľadávajú rodičia, ktorých deti majú problémy s ochoreniami dýchacích ciest, predovšetkým s astmou. Vďaka svojej kráse a zaujímavým jaskynným útvarom ju objavili turisti z celého sveta. Vody Bystrianky urobili jaskyni dokonalé útvary, napr. sintrové záclony. Jaskyňa sa delí na 2 časti- starú a novú. Žije tu 8 druhov netopierov. Domica 10 km od Plešivca, za obcou Dlhá Ves leží Krasová jaskyňa. V žiadnej inej nemôžete zažiť plavbu podzemnou riečkou Styx a z člna obdivovať účastné kamenné drapérie, záclony, pôsobivú výzdobu. Sú kaskádovité vodopády nazývané Rímske kúpele, Dóm indických pagod Majková sieť, ktorú objavil Ján Majko v roku 1926. Domica žije zo svojej pradávnej i menej vzdialenej minulosti. Žije tu 16 druhov netopierov. Jaskyňa Driny Národná prírodná pamiatka vo výške 399 m .n. m. je jedinou sprístupnenou jaskyňou na západnom Slovensku. Vápencové steny tvoria kvapľovú výzdoby, ovzdušie prosprevia alergikom. Jedinečný útvar, tzv. slonie uši, ktoré sú proti svetlu priesvitné a na okraji zúbkované. Kvaple sa zväčšujú, cm vyrastie za 50-100 rokov. Najväčším stojacím kvapľom je 220 cm palmový peň. Teplota tu je 8 stupňov. Názov jaskyne je odvodený od rastliny drienka. Gombasecká jaskyňa 11 km od Rožňavy smerom na Plešivec leží Gombasecká jaskyňa. Gombasecká jaskyňa má totiž jednu z najbohatších brčkových výzdob v Európe. Sintrová brčka, tenké trubičky rôznych farieb, ktoré svojím tvarom a dutým vnútrom pripomínajú makaróny. O 1 mm kubický hmoty narastú za 10-12 rokov. Trojmetrového rekordmana tvorila príroda 30 000 rokov. Vek jaskyne sa odhaduje na 250 000 000 rokov. Ľudia tu mohli vstúpiť prvýkrát v roku 1954. Gombasecká jaskyňa, spolu s Domicou, Jasovskou a Ochtinskou jaskyňou sú zapísané v zozname svetového prírodného dedičstva UNESCO. Važecká jaskyňa Leží na južnom okraji obce vo Važeckom Krase na styku Kozích Chrbtov s Liptovskou kotlinou. V roku 1922 ju objavil O.A. Húska. Važecká jaskyňa vďačí za svoj vznik činnosti atmosferickej vody vo vápenci a ponorným vodám Bieleho Váhu. Obdiv si zaslúži kvapľová výzdoba, stalaktytmi, stalagmiti. Jaskynný medveď tu žil pred 15 000 rokmi.