Japonsko
Japonsko
Poloha
Japonsko sa nachádza vo východnej Ázii medzi 122 - 146 stupnov východnej dlžky a 23
- 45 stupnom severnej šírky. So severu ho obklopuje Ochotské more, z juhu a východu
Tichý ocean, z juhozápadu Východocínske more a zo západu Japonské more. K
Japonsku este patria ostrovy Nansei. Najväcšiu cast Japonska tvoria 4 ostrovy : Honšú,
Kjušú, Šikoku a Hokaidó. Rozloha Japonska je 377 835 kilometrov štvorcových a z toho
sú 66.5 % lesy, 14.1 % orná pôda, 0.3 % vodstvo a ostatné 19.1 %.
Fyzickogeografická stavba
Vertikálna a horizontálna clenitost
Japonsko je hornatá krajina s malými nížinami. O tom svedcí aj fakt, že
polnohpodarsky využitelná pôda tvorí len asi 14% z celkovej plochy Japonska. Na
severe Japonska sú pohoria vulkanického pôvodu. Medzi najznámejšie a najväcšie
pohoria na ostrove patria : Japonské Alpy (Yarigatake - 3180 m), Iawate, Kawageta,
Shiragami Sanchi a Echigo Sammyaku. Podnebie
Hokkaidó a a severná cast ostrova Honšú sú charakteristické krátkymi letami a dlhými
zimami, ktoré sú spôsobené vetrami vanúcimi zo severozápadu Sibíru a studeným
prúdom Oyashio. Južné a východné oblasti sú ovplyvnené teplým prúdom Kuroshio, to
znamená, že Shikoku a Kjušú majú horúce a vlhké letá, takmer subtropické a zimy sú
slabé s malo snehom. Japonsko leží v oblasti juhochodných monzúnov, ktoré
ovplyvnujú množstvo zrážok a vlhkost liet. Velkým problémom Japonska sú tajfúny,
ktoré prichadzajú od júna do októbra a spôsobujú nemalé škody
Vodstvo
Japonské rieky sú krátke, ale za to vodnaté. Najviac vody majú na jar, pri topení ladov.
Najdlhšia rieka Japonska je Shinano na ostrove Honšú (367 km). Dalšie velké rieky na
ostrove Honšú sú : Tone, Kitikami, Tenryu-gawa a Mogami-gawa. Ishikari,
Teshio-gawa, Tokachi sú dôležité rieky ostrova Hokkaidó.
Najdlhšia rieka ostrova Shikoku je Yoshino.
Jazerá sú známe svojou nesmiernou krásou. Vacšina jazier v Japonsku sú horské
jazerá. Najväcšie jaero je Biwa na ostrove Honšú (673 štvorcových km)
Fauna a flóra ; Národné parky
Živocíchy charakteristické pre Japonsko sú : Jazvec japonský, Velmok vodný a Meciar
obycajný Rastliny charakteristické pre Japonsko sú : Kryptoméria japonská, Dub
japonský a Cykas. V Japonsku sa nachádzajú 2 významnejšie národné parky :
Cuby-Sanko a Nikkó. Humánna charakteristika
Obyvatelstvo
Japonsko má viac ako 125 miliónov obyvatelov, z ktorých je 99,2 % Japoncov, asi 0,6
% Korejcov a 0,2 % sú ostatný.
Väcšina populácie žije na vysoko rozvinutom juhozápadnom pobreží ostrova Honšú.
Asi 45 % ludí je koncentrovaných v troch oblastiach okolo Tokya, Osaky a Nagoye.
Japonci používajú dve fonetické abecedy hiragana a katakana. Tretia abeceda používa
rímske písmena a volá sa romaji. Rocný prírastok : 0,2 - 0,3 %
Hustota zaludnenia : 336 l/km štvorcový
Stredná dlžka života : 80 rokov (muži - 76 a ženy - 83)
Vekové zloženie :
do 14 rokov - 17 %
od 15 do 59 - 64 %
od 59 do U - 19 %
Urbanizácia : 77,6 %
Gramotnost : 100 %
Obyvatelov na 1 lekára : 610
HDP na 1 obyvatela : 29 387 (jedna z najväcších hodnút na svete)
Ich HDP je síce len 2/3 z HDP USA, ale až 2x HDP Nemecka. V Japonsku sú rozšírené 3
náboženstvá : Šintoizmus (40%), Budhizmus (40%), Krestanstvo (4%), ostatný
(16%). Japonci majú vela bohov, pricom k bohom sú prirovnávaný aj cisári. V minulosti
bol velmi dôležitý Šintoizmus a to z hladiska usporiadania japonských hodnôt -
Zákonník bojovníka (Code of Warrior - Bushido), ktorý uznával odvahu, lojálnost,
zdržanlivost a hlavne zdvorilost. Úradný jazyk je japonština.
Štátne zriadenie je tu parlamentná monarchia na cele s cisárom (Aaakihito Tsuju No
Mija - od 1989). Predseda vlády je Joširo Muri. Parlament sa skladá so spodnej(511
miest) a vrchnej (252) snemovne. Japonsko sa delí na 47 provincií, z ktorých každá je
spravovaná guvernérom.
Volit Japonci môžu od 20 rokov. Mena je jen a ten obsahuje 100 senov. Sídla
Tokio - hlavné mesto, 11.6 mil. obyvatelov. V roku 1964 tu boli konané olympijské hry.
Nachádza sa tam Tokijská knižnica, ktorá obsahuje viac ako 6.3 miliona kníh. Známy je
teroristický útok na metro s pomocou nervového plynu, kedy zahinulo 11 ludí a dalších
5000 bolo zranených.
Osaka -2.5 milinona obyvatelov. jedno z najväcších prístavných a veltržných(1970)
miest v Japonsku. Nagoja - 1.4 miliona obyvatelov. Sapporo - 1.7 milina obyvatelov. V
roku 1972 sa tu konali Olympijské hry.
Yokohama - 3.3 miliona obyvatelov.
Kyoto - 1.4 miliona obyvatelev. Bývalé hlavné mesto.
Kobe -1.5 miliona obyvatelov. Za zmienku stojí, že tu bolo zemetrasenie v roku 1995 s
viac ako 5000 ludmi mrtvymi
Polnohospodarstvo
Kedže Japonsko je krajina s malou plochou, ktorá sa dá využit na polnohospodárstvo,
velké množstvo potravín dovážájú. Majú nedostatok kukurice, pšenice a sóje.
Z rastlín spomeniem len tabak,cukrová trstina, citrusy, ryža, ovocie a zeleninu.
Významný je aj chov ošípaných, hovädzieho dobytka a priadky morušovej.
Japonci majú najväcší výlov rýb na svete. Priemysel
Japonsko je velmi chudobné na nerasté suroviny.
Napriek tomu sa tam predsa len nieco taží : cierne uhlie, zlato, striebro, orut a farebné
kovy a to len v malých množstvách.
Japonská ekonomika je závislá na dovoze ropy. Je paradoxné, že krajina, ktorá na
vlastnej koži pocítila nicivost atómovej bomby je za používanie atómových elektrární.
Teraz elektrina vyrobená v atómových elektrárnach sa podiela. okolo 20 % na celkovej
výrobe Japonska.
Hutnícky, strojársky a oceliarsky priemysel môžeme zaradit do odvetví s vysokým
poklesom zisku (1995).
Chemický priemysel je hrá velmi významnú úlohu v Japonsku a jeho "vlajková lod"
Nippon Oil sa radí medzi podniky s najväcším obratom v Japonsku.
Najväcšie zisky v týchto odvetviach má elektronika a to v podnikoch :
Hitachi, Toshiba, Fujitsu, NEC, Mitsubishi El., Matsushita, Sony atd.
V zadu nezaostáva ani automobilový priemysel :
Honda, Mazda, Mitsubishi ,Nissan a Toyota.
Vývoz : autá, spotrebná elektronika, chemikálie, fotografické vybavenie, produkty zo
železa
Obchodný partneri : JV Ázia, USA, Záp. EU, Cina
Dovoz : hlavne potraviny a ropu, nespracované suroviny a rôzne vyrobky
Obchodný partneri : JV Ázia, USA, Záp. EU, Cina
Japonsko ma najväcšie poistovne na svete.
Doprava a spoje
Japonci majú velmi dobre vybudovanú hromadnú dopravu (vlaky, autobusy, metro +
rýchlovlaky). Vela ludí ma ešte aj svoje vlastné auto. Vodici jazdia na lavej strane.
Japoské letecké spolocnosti sú tiež na výbornej úrovni.
Japonská doprava je najlepšia a najmodernejšia na celom svete. Problémy a spory
Najväcšsie problémy majú Japonci s neustále rastúcou nezamestananostou, s
bezdomovcami a so životným prostredím(smog-Tokyo).
Od 2. svetovej vojny nie je vyriešená otázka Kurillských ostrovov obsadených Rusmi a
potom následne s právami na výlov rýb; kvôli tomu ešte nepodpísali Rusi a Japonci
mier.
Ostrovy Tok-do a Take-shima sú okupované Kórejcami.
Potom ešte majú problémy s Cinanmi a Tajwancami ohladom ostrovov Senkaku-shoto
a Deioyu-dao.
História
Uvediem iba pár dôležitých dátumov v japonskej histórii :
660 p.n.l - založenie cisárom Jimmom
1945 - Hirošima a Nagasaki znicené atomovými bombami
1950 - 1960 - rýchly rast a posilnovanie ekonomiky
1960 - prvá kríza po druhej svetovej vojne (nepokoje), po kríze opät rast neuveritlnou
rýchlostou
1964 - OH Tokyo
1970 - výstava v Osake
1972 - OH v Sappore
1978 - podpísaný mier s Cínou
1989 - cisár Hirohito zomiera a nastupuje jeho syn Akihito.