Japonská podnikavost

Japonská podnikavost
Japonci sa už oddávna vyznacovali podnikavostou a vynachádzavostou. Prispievala k
tomu osobitná zemepisná poloha krajiny a historický vývoj japonskej spolocnosti.
Japonské ostrovy tvorili územie oddelené od okolitého sveta. Zemepisná poloha na
okraji ázijského svetadielu nútila Japoncov spoliehat sa iba na svoje sily a um. Aby
odolali nicivým prírodným katastrofám (zemetrasenia, výbuchy sopiek, povodne, velké
a nicivé morské vlny), museli ludia spolocne pracovat na poliach pri siatí aj zbere
úrody. Spolocne budovali domy, cesty, zavlažovacie kanály. Usilovali sa dosiahnut co
najlepšie výsledky. Väcšinou ich dosahovali a dosahujú neobycajne praktickou
podnikavostou. Japonskú podnikavost v súcasnosti charakterizuje aj príbeh, ktorý sa
odohral v centre Tokia v polovici osemdesiatych rokoch 20. storocia:
V centre Tokia sa nachádza cisársky palác. Obklopuje ho vodná priekopa s
jazierkami. Na jednom z týchto jazierok priviedla divá kacka na svet šest kácatiek.
Kácatká sa vykluli z vajec a tento okamih náhodou zachytil kameraman tokijskej
televízie na videofilm. Vecer sa kácatká objavili v televíznom spravodajstve. Na druhý
den približne tisícka Tokijcanov navštívila jazierko s kacacou rodinkou. Televízia zacala
pravidelne každý vecer vysielat zábery kacíc na hniezde. Mestské noviny navrhli svojim
citatelom, aby uhádli den, ked kacka vyvedie mládatá na vodnú hladinu jazierka. Za
správnu odpoved bola slúbená vysoká penažná odmena. Na nábreží jazierka bol od
toho casu taký nával, že sa k nemu nedalo pretlacit. Náklad novín, ktoré prinášali
pravidelné informácie o živote kacacej rodinky, znacne stúpol. Vedla jazierka vyrástli
stánky so zmrzlinou, cukríkmi a inými maškrtami. Rodicia tam vodili deti, lebo väcšina
z nich nevidela nikdy živé kácatko na vlastné oci. Iná firma dodala do obchodov
odznaky, na ktorých bola namalovaná kacka s kácatkami. Predajom týchto odznakov
dosiahla firma velké zisky. Dalšia textilná firma vyrobila trická s obrázkom kacky na
hrudi. Pocas nedelnej prechádzky v tokijských parkoch bolo hanbou nemat na sebe
tricko alebo odznak s kacacím motívom.
Vedla jazierka má postavenú budovu firma Micui. Vestibul budovy bol neustále
otvorený pre návštevníkov jazierka. Mohli si tam odpocinút. Avšak hlavný zámer firmy
bol, aby si súcasne poobzerali reklamné plagáty a brožúrky s výrobkami. O toto práve
išlo a firma zaznamenala stúpajúci záujem o svoje výrobky.
Dalšia firma nahrala kackino kvákanie na magnetofónovú kazetu a s úspechom ju
predávala. Tokijská telefónna a telegrafná firma tiež nahrala kvákanie kacky a
záujemcovia si ho mohli vypocut v telefóne na osobitnom císle. Úcastnícky poplatok za
telefón v Japonsku závisí od množstva a dlžky hovorov. Aj z týchto niekolko tisíc
telefonátov mala firma znacný zisk. Tokijské mesto vydalo orientacnú mapku, ktorá
informovala o mieste kacacej rodinky. Od chvíle, ked kácatká uzreli svetlo sveta po ich
prechod na hladinu jazera, uplynulo 35 dní. Za tento krátky cas dokázali japonskí
podnikavci zdesatnásobit svoje zisky.
Jedno japonské príslovie tvrdí, že všetko, co urobíš, sa ti vráti. Japonci sa snažia byt
praktickí, aby sa im všetko, co urobia, vrátilo aspon dvojnásobne.