Jana KantorovaBalikova

Jana KantorovaBalikova


Narodila sa 9. juna 1951 v rodine vedeckych pracovnikov geologov. Zakladnu a strednu skolu vychodila v Bratislave. Absolvovala Filozoficku fakultu UK v Bratislave, odbor pedagogicka psychologia anglictina (19691974). V rokoch 19741977 pracovala v redakcii tyzdennika Nove slovo, roku 1977 sa stala redaktorkou poezie vo vydavatelstve Slovensky spisovatel.

Patri do skupiny mladych autorov, ktori sa formovali v Novom slove pod vedenim Vojtecha Mihalika. Tu od roku 1973 sustavne uverejnovala svoje basne. Pritomna je aj v almanachoch mladej poezie a prozy V tomto case (1973) a Dychtivo pospolu (1974). Debutovala roku 1976 zbierkou Smad, v ktorej v protiklade ku generacnym vlnam debutantov zo 60. rokov sa vracia k pevnemu, vo svojej podstate tradicnemu tvaru, jednoznacnemu a jednoduchsiemu basnickemu pomenovaniu a k priamociaremu vztahu ku skutocnosti. Usiluje sa o pregnantne vyslovenie myslienky, no demonstruje aj svoju zensku senzibilitu, citlivost. Najposobivejsia je vo svojich lubostnych versoch, a to sa plne vztahuje aj na jej druhu basnicku zbierku Opojenie (1977). No ani tu sa vsak nevie pri pokusoch o obciansky angazovanu poeziu vyhnut priamociaremu moralizovaniu. Basnicke pero Jany KantorovejBalikovej sa naplno rozvinulo v zbierke Na dennom svetle (1982), v sugestivnych versoch v basnach v Pesej zone (1986) a najma v zbierke Pevny bod (1988).

Velmi plodna a aktivna je ako prekladatelka anglickych a americkych basnikov; vyborne su napriklad jej preklady W. Blakea, R. Browninga, E. B. Browningovej, E. A. Poea. Spolu s Viliamom Turcanym prebasnila texty svahilskej poezie v antologii Matka nasa, Afrika (1978). Zostavila a prelozila vyber z tvorby basnikov anglickej Jazernej skoly: Hladina plna hviezd (1989).