Jan Tuzinsky

Jan Tuzinsky


Narodil sa 29. marca 1951 v Zlatych Moravciach v remeselnickej rodine. Zakladnu skolu vychodil v Beladiciach, zmaturoval roku 1969 na Gymnaziu v Zlatych Moravciach. Potom studoval na Prirodovedeckej fakulte UK v Bratislave, po troch rokoch vsak prestupil na FF UK, kde absolvoval studium teorie kultury. Po studiach pracoval ako tlacovy redaktor vo vydavatelstve Tatran v Bratislave, roku 1983 sa stal redaktorom a neskor dramaturgom Hlavnej redakcie literarnodramatickeho vysielania Slovenskeho rozhlasu. Vo februari 1993 bol zvoleny za predsedu Spolku slovenskych spisovatelov. V rokoch 1994l997 bol riaditelom Slovenskeho rozhlasu. V sucasnosti je na tvorivej dovolenke.

Do literarneho diania po predchadzajucom casopiseckom publikovani knizne vstupil zbierkou poviedok Bicovanie koni (1983), ktora je kritickospolocenskou sondou do vedomia a vztahov ludi vtedajsej spolocnosti. V romanovej novele Straka nekradne (1985), urcenej mladym citatelom, zobrazil dusevny svet hadicapovaneho dietata priputaneho na invalidny vozik. V knihe poviedok Cakanie na sarhu (1987) riesi zakladne otazky bytia cloveka a zmyslu jeho zivota v neautentickej spolocnosti a kriticky poukazuje na jej deformacie. V siroko koncipovanom romane Kto hodi kamenom (1989) zobrazil zivot obyvatelov maleho slovenskeho mesta na pozadi prelomovych historickych udalosti tohto storocia. V netradicne komponovanom romane Biliard na streche (1992) sa zamysla nad zakladnymi kategoriami ludskeho zivota, ktorymi su laska a smrt, na pozadi dozvukov udalosti roku 1968. Symbioza rozpravacstva a intelektualizmu je charakteristicka aj pre knihu poviedok Krypta s podtitulom Zapisky odpisaneho cloveka (1992) a novelu Bastard v dazdi (1994) vychadzajucu z analogie ludskeho a zvieracieho sveta. O zivote v odosobnenej atmosfere kamenneho sidliska hovori zbierka poviedok Jeremiasov plac (1997). V tichej nostalgii za starou Petrzalkou autor s porozumenim rozvija osudy ludi, ktori nestracaju vieru v dostojny zivot. Pod nazvom Bledomodry svet (1998) vysla kniha esejisticky ladenych rozhovorov s Viktorom Matugom, autorsky sa podpisal aj pod knihu eseji Motiviada (1993).

J. Tuzinsky sustavne spolupracuje s rozhlasom, pre ktory napisal viacero povodnych dramatickych utvarov, ako aj dramatizacii diel zo svetovej i domacej literatury.