Jan Stacho

Jan Stacho


Narodil sa 1. januara 1936 v Trnave. Zakladnu a strednu skolu vychodil v rodisku, kde roku 1954 zmaturoval na gymnaziu. Potom studoval na Lekarskej fakulte UK v Bratislave. Po zavrseni studii roku 1960 bol lekarom v Roznavskom Bystrom a Senkviciach. Roku 1964 stal sa redaktorom vo vydavatelstve Slovensky spisovatel v Bratislave, roku 1969 ho vymenovali za kulturneho atase cs. velvyslanectva v Indii. Roku 1970 sa stal sefredaktorom Revue svetovej literatury. Od roku 1973 bol po autohavarii na invalidnom dochodku. Zomrel 15. 7. 1995.

Knizne debutoval este v rokoch vysokoskolskych studii rozsiahlejsou basnickou kompoziciou pre deti Cokoladova rozpravka (1959). Uz tato knizka signalizovala, ze do slovenskej literatury vstupuje basnik s osobitym videnim sveta i svojraznou metaforikou. Toto ocakavanie potvrdil basnicky debut pre dospelych Svadobna cesta (1961). Bola to programova basnicka zbierka nastupujucej skupiny basnikovkonkretistov, tzv. trnavskej skupiny, ktora vyrazne ovplyvnila dalsi vyvin slovenskej poezie. Vyznacuje sa presilou senzualnosti a maximalnym vyuzitim metafory. V linii tejto poetiky je napisana aj druha basnicka zbierka Dvojramenne ciste telo (1964). Basnik ju zostavil zo sirsie komponovanych basnickych celkov, ktorym nechyba epicky rozmer pribehovosti. Vyraznou negaciou predchadzajuceho schematickeho stylu basnenia su aj jeho basnicke zbierky Zazehy (1967) a Apokryfy (1969), v ktorych este viac umocnil expresivnost svojho basnickeho vyrazu a v ktorych dominuje provokativna zmyselnost, ale i grotesknost a sarkazmus.

Po tazkej autohavarii, ktora ho odsudila na invalidne lozko, sa po desatroci prihlasil basnickou zbierkou Z preziteho dna (1978). Je to subjektivna vypoved cloveka, ktory sa ocitol tvarou v tvar smrti a musi zapasit o najzakladnejsie prejavy zivota. Vybery z poezie J. Stachu vysli v suboroch Citanie z prachu (1970) a Basne (1977).

J. Stacho bol aj vyraznym prekladatelom modernej europskej poezie. Knizne pripravil tieto basnicke vybery: P. J. de Beranger Piesne (1963), J. A. Rimbaud Opita lod (1964), K. I. Gaczynski Nocny testament (1965), M. Alcoforadova Spoved (1966), A. Bertrand Gaspar noci (1967), S. J. Perse Anabaza (1968), D. Thomas Tento chlieb, ktory lamem (1969), P. Neruda 20 basni o laske a jedna piesen zufalstva (1971) a S. Raickovic Kamenna uspavanka (1974).