Jan Siracky

Jan Siracky


Narodil sa 29. maja 1929 v Bacskom Petrovci (v Juhoslavii) v chudobnej rolnickej rodine. Tu vychodil styri triedy ludovej skoly a pat tried slovenskeho gymnazia. Po okupacii Backy horthyovskym Madarskom roku 1941, ked bolo toto gymnazim zatvorene, pokracoval v studiu na Gymnaziu so slovenskou vyucovacou recou v Suranoch, ale zmaturoval roku 1944 ako sukromny ziak rovnakeho gymnazia v Kosiciach. V lete roku 1944 sa podobne ako vacsina ziakov slovenskeho gymnazia v Petrovci zapojil do protifasistickeho hnutia a od jesene roku 1944 bol prislusnikom slovenskej XIV. vojvodinskej brigady. Po jej rozformovani koncom marca 1945 pri Stabe 51. divizie vykonaval viacere vojenske a politicke funkcie az do februara 1946, ked bol demobilizovany. Potom bol redaktorom slovenskeho tyzdennika Hlas ludu a v novembri 1946 zacal studovat na FF UK v Bratislave. Uz pocas studii bol redaktorom Pravdy a Kulturneho zivota. Studium zakoncil roku 1950 doktoratom filozofie. Az do roku 1955 bol vsak vo vazeni, lebo ho nepravom odsudili v stalinistickom protititovskom procese na 20 rokov. Rehabilitovali ho az roku 1964. Po navrate z vazenia bol 11 mesiacov nezamestnany, od roku 1956 posobil v Ustave dejin KSS ako redaktor, od roku 1957 bol vedeckym tajomnikom a redaktorom v Historickom ustave SAV, v rokoch 19611964 bol sefredaktorom Vydavatelstva SAV (dnes Veda). Po navrate do Historickeho ustavu SAV roku 1965 obhajil kandidatsku dizertacnu pracu Stahovanie Slovakov na Dolnu zem v 18. a 19. storoci, ktora vysla knizne v dvoch vydaniach (1966, 1971). Roku 1968 zacal pracovat v Matici slovenskej a stal sa riaditelom novozalozeneho Ustavu pre zahranicnych Slovakov, kde posobil az do roku 1990, ked siel do dochodku. Zomrel 28. 10. 1998.

Od roku 1973 sa venoval vylucne vedeckovyskumnej cinnosti. Ako prvy profesionalny historik pri vyskume slovenskeho vystahovalectva priniesol nielen nove faktograficke, ale aj teoretickometodologicke poznatky, vyjadrene nielen v monografiach, ale aj v syntezach. S autorskym kolektivom vydal knihu Slovaci vo svete I. (1981) a roku 1985 samostatne Dlhe hladanie domova. Napisal aj texty do obrazovych knih Juhoslavia (1965, 1980) a Jadran (1966) a napisal a vydal aj vyse 100 studii a stati publikovanych na Slovensku aj v zahranici (najma v Juhoslavii a Madarsku). Je priekopnikom pri organizovani kulturnych stykov so zahranicnymi Slovakmi. Z juhoslovanskych literatur prelozil najma srbske romany Dobricu CCosicca, Antonija Isakovicca, Branka V. Radiccevicca, Jary Ribnikarovej, Ivana Ivanjiho, Bogdana Seklera, pre deti Branka CCopicca, z historickej literatury Vladimira Ddijera, Ristu Kovijanicca a Ivana Bozicca. Z chorvatskej literatury prelozil romany Vjekoslava Kaleba, Ranka Marinkovicca, zo slovinskej literatury romany Cirila Kosmaca a Ivana Potrca, z macedonskej Bozina Pavlovskeho a Jovana Pavlovskeho. Prekladal aj z cestiny, rustiny a madarciny odborne a politicke prace.