Jan Sedlak

Jan Sedlak


Narodil sa 21. aprila 1914 vo Velkej Lodine v rolnickej rodine. Do ludovej skoly chodil v rodisku, zmaturoval roku 1934 na Gymnaziu v Kosiciach. Potom studoval slovencinu a francuzstinu na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. V ramci vysokoskolskych studii (19341938) studoval v Krakove na Jagellonskej univerzite a na Sorbonne v Parizi. Po skonceni studia posobil v rokoch 19381941 ako stredoskolsky profesor v Bratislave a Trnave. Potom sa stal dramaturgom cinohry SND a zaroven redigoval casopisy Rozvoj (19401942) a Kultura (19431944). Po oslobodeni, v rokoch 19451948, bol dramaturgom Slovenskeho filmu, v rokoch 19481954 stredoskolskym pedagogom na Dievcenskom a Pedagogickom gymnaziu v Bratislave a v rokoch 19541958 veducim pracovnikom Vyskumneho ustavu pedagogickeho, kde roku 1955 zalozil a tri roky redigoval casopis Slovensky jazyk a literatura v skole. Potom znova tri roky ucil na bratislavskych strednych skolach. Roku 1961 zacal prednasat na Pedagogickej fakulte v Trnave, kde posobil az do odchodu do dochodku roku 1979. Zije v Bratislave.

Prve literarne prace publikoval ako stredoskolak. Od polovice 30. rokov bol trvalym kulturnym spolupracovnikom novin a casopisov Slovak, Slovenska politika, Postup a Kultura. Jeho prvou knizne publikovanou pracou je monografia Literarne dielo Tichomira Milkina (1941). Este v tom istom roku knizne vydal aj monografiu Basnicky profil Andreja Zarnova. Zozbieral a autorsky spracoval styri knihy slovenskych ludovych rozpravok V zacarovanej krajine, O kralovi, ktoremu sa jedno oko smialo, druhe plakalo (obe 1943), O zlatom vtacikovi (1945) a Fuk do diery (1946). Po oslobodeni sa cele stvrtstorocie prezentoval odbornymi studiami a clankami o autoroch a dielach francuzskej a polskej klasickej i modernej literatury, odbornymi pracami z teorie vyucovania literatury, ako autor ucebnic literatury a bohatou prekladatelskou tvorbou prozaickych i dramatickych diel z francuzstiny i polstiny. Roku 1969 vydal roman pre mladez Vzrusenie, v ktorom zobrazil skolsky zivot stredoskolskych studentov a ich pedagogov v uvolnujucej sa atmosfere spolocenskeho zivota koncom 60. rokov. Prakticke potreby vysokoskolskeho pedagoga ho priviedli k vydaniu skripta Rozpravka, povest, poviedka v literature pre mladez (1971) a vzapati teoretickej knihy Epicke zanre v literature pre mladez (1972). Kniha Osobnosti a diela vo svetovom realistickom romane (1975) je popularnovedeckou ucebnicou pre vysokoskolskych studentov. Roku 1995 vydal memoare Moje polstorocie, Rozbehy cez uskalia, v ktorych spristupnil mnohe kulturne fakty, udalosti, vztahy, osobnosti, politicke zakulisie i atmosferu 30. a 70. rokov.