Ján Kostra : Moja rodná
Zachcelo sa mi zrazu šepkať slová
Moja rodná
Ej zablúdili sme zablúdili
v krtisku bolestí a smútkov
ďalekým mestám vyznávali lásku
a bledým kráskam posielali verše
v poryvoch vetra ktorý zrážal listy
prastarej jari
A ty si zatiaľ vyčkávala na mňa
ty verná rodná hrudna kamenistá
pás poša zemiakového
pokorný ovsík chudoby
trnka na medzi
šíp
nepoddajný strážca krehkej nádhery
slepej ruže
A ty si zatiaľ vyčkávala na mňa
šatôčku vyšívala
v pokornej pýche svojej panenskej
ty ktorá nepoznala si dosiaľ chvály
milencových úst
Ty bosá kráľovná moja
pastierka jahniat najbelších
svätica slnkom opálená
práčka podkasaná
na brehoch najsladších vôd
Vidím ťa
na prahu domova
Oheň praská v kozube západu
a iskry sršia po nebesách
Spiežovce oviec vyhrávajú
a tíchnu pod krídlom spánku
Pod krídlom spánku tíchnu
operenci drobní
v jamkách mäkkých hniezd
len ty máš dlane na nich
na očiach
vyštípaných túžbou
a čakaním
Zhadzujem na prah mošnu žobrácku
palicu lámem družku blúdení
a padám tvárou v lono trávnaté
Moja rodná