Ján Kostra : Moja rodná

Ján Kostra : Moja rodná



Zachcelo sa mi zrazu šepkať slová

Moja rodná

Ej zablúdili sme zablúdili

v krtisku bolestí a smútkov

ďalekým mestám vyznávali lásku

a bledým kráskam posielali verše

v poryvoch vetra ktorý zrážal listy

prastarej jari



A ty si zatiaľ vyčkávala na mňa

ty verná rodná hrudna kamenistá

pás poša zemiakového

pokorný ovsík chudoby

trnka na medzi

šíp

nepoddajný strážca krehkej nádhery

slepej ruže



A ty si zatiaľ vyčkávala na mňa

šatôčku vyšívala

v pokornej pýche svojej panenskej

ty ktorá nepoznala si dosiaľ chvály

milencových úst



Ty bosá kráľovná moja

pastierka jahniat najbelších

svätica slnkom opálená

práčka podkasaná

na brehoch najsladších vôd



Vidím ťa

na prahu domova

Oheň praská v kozube západu

a iskry sršia po nebesách

Spiežovce oviec vyhrávajú

a tíchnu pod krídlom spánku

Pod krídlom spánku tíchnu

operenci drobní

v jamkách mäkkých hniezd

len ty máš dlane na nich

na očiach

vyštípaných túžbou

a čakaním



Zhadzujem na prah mošnu žobrácku

palicu lámem družku blúdení

a padám tvárou v lono trávnaté

Moja rodná