diela: Mládenec slovenský, Bozkovci, Púť lásky, Reštaurácia
O diele:
Patrí k romantikom. Je to štúrovec, ktorý ako jeden z mála štúrovskej generácie písal prózu. Najlepší obraz života a správania sa slovenských zemanov podáva jeho dielo REŠTAURÁCIA. Zachytil tu zemianstvo na Slovensku tesne pred jeho neodvratným pádom, ale predsa ešte v čase ,keď z času na čas ožívala jeho sláva, najmä pri reštavráciách.
Reštavráciou sa nazývali voľby úradníkov. Právo voliť mala len šľachta. Slovenskí zemani - drobná šľachta sa skoro ničím neodlišovala od ľudu, lebo boli na mizine, no mohli voliť. Pri svojej biede predávali svoje volebné hlasy tej strane, ktorá ich viac podplácala, kŕmila, opíjala.
Obsah:
V Záhorskej stolici je rušno, ako vždy, deď je pred voľbami. O úrad vicišpána sa uchádzajú najbohatší zemania, ktorými sú Adam Bešeňovský a Štefan Levický. A Bešňovský : ...keď ti treba zemana zastať, hoc aj pravdu nemá, či je to nie sám vicišpán, jeho milosť pán. A. Bešeňovský - pýcha našej slávnej famílie? A keď nemáš doma ani múky, ani soli, kto ti pomôže, keď nie pán A. Bešeňovský? Vivat! Š. Levický : ...šuhaj mladý, ale vrtký a švárny, a k tomu taký prívetivý, že nebolo zemianky v stolici, čo by mužovi, otcovi alebo bratovi nebola kládla na srdce, kedykoľvek len o tom reč bola, aby na pána Levického nezabúdali, keď príde vec na hlasovanie.
Každý poriada veľké hostiny, častujú svojich hostí a snažia sa podplácaním získať čo najviac prívržencov. Aj v dome A. Bešeňovksého je veselo. Je tu aj Štefan Levický, ktorému sa páči Bešeňovksého dcéra Anuľka, no Adam mu ju nechce dať, pretože ju chce vydať za grófa. Aby však nestratil hlasy zo strany Levických, sľúbi, že ak sa Štefan stane vicišpánom, Anuľka bude jeho. Odstúpte vy vaše mesto Štefanovi, dajte mu Anuľku a všetko len v rodine zostane. No, keď bude vicišpánom, však som vám povedal, odpovie Adam. Sľuby sa sľubujú, blázni sa radujú. Tým však urazí svojho strýka, ktorý nechce o zmierení ani počuť.
Strýko stále premýšľa o Štefanovi, a takto sa chce pomstiť Bešeňovsému. Adam však osobne príde za ním, a chce sa mu pomstiť, no Ondrej Levický ho vyvedie na posmech. Ondrej ide za Potockým, ktorý mu sľúbil výhru. Ondrej sa preto snaží čo najviac ľudu získať na stranu Potockého. Získa Matiáša Bešeňovského(vábnika), ktorému vyplatí 100 zlatých dukátov. No Matiáš sa neskôr pridá na stranu Adama Bešeňovského, pretože mu vyplatil 200 zlatých. Aby bolo víťazstvo isté, Ondrej Levický zadržal niekoľko voličov zo strany Bešeňovského.
Potocký zvíťazí a druhým vicišpánom sa stáva Štefan Levický : ...vyhlasujem mocou úradu môjho, vôľou zemianstva, pred ktorou sa ja klaniam, dvanásť oproti 700 hlasmi vyvoleného pána Jána Potockého za prvého vicišpána slávnej Záhorskej stolice. Tak sa stal Štefan Levický druhým vicišpánom... Adam Bešeňovský sa so svojou prehrou vyrovná. Anuľka so Štefanom sa zoberú, a tým sa zahladia všetky stopy hnevu.
Príslovia a porekadlá :
- rozumie sa tomu ako hus pivu
- čo sa vlečie, neutečie
- vola lapajú za rohy a človeka za slovo
- ja o vlku a vlk za humny
- nie je všetko zlato, čo sa blyští
- ja o voze, ty o koze
- keď sa raz žobrák na koňa dostane, ani čert ho nedohoní
- blázon dáva a múdry berie
- kto počtuje, ten gazduje
- nebude zo psa slanina ani z vlka baranina
V tomto diele opisuje Ján Kalinčiak voľby, ktoré prebiehali za čias vičešpánov. Opisuje tu Záhorsku stolicu. Kandidátmi na vicišpána sú: Adam Bešenovský a Ján Potocký. Snažia sa pritiahnúť na svoju stranu čo najviac ľudí. Predtým bol vicišpánom Adam Bešenovský. Mal pri sebe za služného Štefana Levického. Raz sa zišli u Bešeňovského hostia a aj sám zemepán. Bešeňovský chcel, aby sa jeho dcéra Anulka vydala za zemepána. Tá však mala rada Štefana Levického. Medzi Bešeňovským a Ondrejom Levickým bol spor, lebo mu nechcel po minulej reštaurácií požičať pár meríc obilia. Poslal Štefana, aby sa pomerili, lebo sa bál o klasy, ktoré mu boli potrebné. Levický však o tom nechcel ani počuť a hneď povedal Štefanovi, čo má v pláne. Vybral sa k Potockému a tu sa tiež hodovalo vo veľkom. Potockého si zavolal nabok a rozpovedal mu čo si myslí. Povedal mu, že Bešeňovský a zemepán spolu niečo “ kujú”. Teraz by sa mali spojiť a získať si Potockého. Tieto hlasy mohli dosiahnúť len vtedy, keď sa k nim pridajú aj Levický, preto žiadal, aby sa druhým vicišpánom stal Štefan Levický. Potockému sa to najskôr nepáčilo, ale nakoniec privolal. Levický sa vybral do najbližších dedín, aby presvedčil ľudí, aby sa pridali k Potockému. Keď sa ľud dozvedel o spoločnom jednaní so zemepánom a Bešeňovským slúžili, že budú hlasovať za Potockého. V čase volieb hral hlavnú úlohu vábnik Matiaš Bešeňovský. Pridal sa na tú stranu kde viac platili. Strana Potockým mu dala 200 zlatých a Matiaš urobil pre peniaze všetko. Preňho platilo porekadlo: “ Dobre je, keďsa huba obleje”. Prišiel deň volieb. Schádzali sa zemepáni z obidvoch strán. Voliči Bešeňovského sa v podvečer veľmi spili a na druhý deň išli taký na voľby. Kočiši, krorí ich viezli, boli priateľmi Potockého. Stále ich núkali pálenkou a potom ich zaviezli do kosy. Tam ich zviazali a pokiaľ sa vyslobodili bol už obed. Na voľby prišli neskoro. Druhých prívržencou Bešeňovského zadržal mýtnik. Pýtal od nich mýto za to, že majú sedliacké kone. Takto strana Potockých získala 1200 hlasov a Bešeňovský 700. Prvý raz v Záhorskej stolici vyhrala strana Potockých, Štefan Levický sa stal druhým vicišpánom. Keď sa dostal na vyšší úrad v Budíne Adam Bešeňovský mu dal Anulku za ženu. Matiaš dlho spomínal na tieto voľby. Zomrel v chudobe a biede. Po svadbe Anulky so Štefanom, darovali bývalý Štefanov dom Petrovi Barinovi, ktorý neskôr ich deťom rozprávali o voľbách vicišpánov.