Jan Johanides

Jan Johanides


Narodil sa 18. augusta 1934 v Dolnom Kubine v rodine obchodnika. Zakladnu skolu a gymnazium vychodil v rodnom meste, potom studoval historiu, dejiny umenia a estetiku na FF UK v Bratislave, no v tretom rocniku ho z politickych dovodov vylucili. Kratko pracoval ako podnikovy psycholog v zavode Tesla v Niznej na Orave, ako referent na Zvaze slovenskych spisovatelov v Bratislave, ako osvetovy pracovnik Mestskeho domu kultury a osvety v Bratislave a v 80. rokoch ako odborny pracovnik Ustavu umeleckej kritiky a divadelnej dokumentacie. Prevazne sa vsak venoval literarnej tvorbe. Od roku 1972 zije v Sali. Nebol nikdy clenom komunistickej strany a ani doposial nie je clenom ziadnej politickej strany alebo hnutia.

Po casopiseckej priprave, najma na strankach mesacnika Mlada tvorba, knizne debutoval zbierkou poviedok Sukromie (1963), odmenenou Cenou vydavatelstva Slovensky spisovatel za debut, v ktorej patra po pricinach osamelosti, uzkosti a strachu hlboko v podvedomi cloveka, aby tak nasiel pozitivne vychodisko pre jeho dalsi zivot. Ze to vsak nie je jednoduche, potvrdila autorova druha kniha Podstata kamenolomu (1965), ktora svojou kompozicnou stavbou tvarovo roznorodych proz posuva pribeh az na hranicu absurdnosti, co v zivote moze niekedy znamenat jedine vychodisko z komplikovanej situacie. Podobne usilie badat i v novele Nie (1966), v ktorej autor konstruktivne vyuzil aj surrealisticke vyrazove prostriedky. Po zakaze publikovania kratko po sebe vydal dve novely zo sucasnosti Nepriznane vrany (1978, Cena vydavatelstva Slovensky spisovatel) a Balada o vkladnej knizke (1979). Prva je tematicky spojena s problematikou znecistovania zivotneho prostredia, zaznieva tu kritika amoralnosti zatajovania skutocnej pravdy o zivotnom prostredi. Druha novela je kritickou sondou do konzumneho sposobu zivota a vysmechom narastajuceho malomestiactva vo vsetkych generacnych vrstvach nasej spolocnosti. V historickom romane Marek koniar a uhorsky papez (1983) si po namet zasiel na zaciatok 16. storocia. Je to proza o mocnych, ktori sa tuzia stat este mocnejsimi a nevahaju pouzit akekolvek zavadzajuce prostriedky, aby dosiahli svoj ciel. Na pribehu fiktivnej postavy koniara Marka poukazal na to, ze mravne silny jedinec sa musi vzopriet zneuzivajucej moci a vzdat sa nemalych vyhod a hmotneho zabezpecenia, ak si chce zachovat svoju vnutornu cistotu najma sam pred sebou. Sucasny pribeh dvoch byvalych vaznov koncentracneho tabora, ktory zobrazil v romane Slony v Mauthausene (1985, Odmena vydavatelstva Slovensky spisovatel), je odsudenim nielen fasistickeho nasilia v nedavnej minulosti, ale akekoholvek nasilia a netolerancie v zivote dnesnych ludi. Kniha Pochovavania brata (1978, Cena vydavatelstva Slovensky spisovatel) obsahuje styri novely zo sucasnosti, v ktorych autor doslednou psychologickou analyzou konania cloveka odhaluje jeho slabe stranky a priciny kontroverznosti ludskych povah. Novela Najsmutnejsia oravska balada (1988) je pokusom o historizujucopsychologicky obraz tohto slovenskeho regionu a jeho osobitosti, na pozadi ktoreho autor nastoluje aj mravny problem historicky podmienenej cti (Cena Zvazu slovenskych spisovatelov). Roku 1988 mu udelili titul zasluzily umelec. Psychologicky roman Previest cez most (1991) je hladanim pricin strachu a uzkosti, ktore sa s pribudajucou zivotnou skusenostou coraz castejsie objavuju v podvedomi cloveka. Je to vsak proza najma o potrebe ludskeho sucitu. Hladanim motivov a pricin konania cloveka sa vyznacuju aj obe novely v knihe Zlocin plachej lesbicky a Holomraz (1992) a vsetky tri poviedky v knihe Krik drozdov pred spanim (1992). Tragicke a bizarne pribehy postav, vyrozpravane s detailnou drobnokresbou ich vnutorneho rozpolozenia, zdoraznuju jedinecnost a neopakovatelnost kazdeho ludskeho zivota. S totalitnou minulostou a jej dosahom na psychologiu sucasnika uctuje v knihach Kocur a zimny clovek (1994). Roku 1994 dostal Cenu Asociacie organizacii spisovatelov Slovenska. O rok neskor vydal tri knihy: prozu Trestajuci zlocin (1995), zbierku eseji Identita v krize (1995) a v koedicii vydavatelstva Causa editio s nakladatelstvom Flohic Edition Paris Chareton vysla prozaesej Rembrandt (1995, po slovensky i po francuzsky, ocenena Premiou AOSS). Novela Velitel jednotneho uhla pohladu a poviedka Vidiet cele boli uverejnene roku 1997 v Kniznej edicii casopisu Fragment. Po 31rocnom oneskoreni vysla knizne aj na Slovensku poviedka Nositel carodejneho jednorozca (1997), ktora bola publikovana len v ceskom (1966, casopis Plamen) a v anglickom preklade. V auguste 1998 vysla vo vydavatelstve L. C. A. kniha noviel a poviedok pod nazvom Dedicny cervotoc. Su to pribehy obnazujuce krute osudy za totalitnych rezimov.

Vacsina Johanidesovych proz vysla v madarcine, ale aj v cestine, francuzstine, norcine, polstine, litovcine, ukrajincine a nemcine. V Spolkovej republike Nemecko vysla kniha Podstata kamenolomu (1967) a novela Holomraz (1995). Cast knihy Najsmutnejsia oravska balada publikovali v USA (1992, rocenka Prairie Schoner). Kniha Rembrandt bola roku 1997 vystavena aj na kniznom veltrhu v Bordeaux. Vo Francuzsku publikovali aj Johanidesovu novelu Inzeraty pre vecnost zo zbierky Krik drozdov pred spanim (1995, rocenka Le Croquant Automehiver) a v Anglicku poviedku Spomienka na Dona Giovanniho (1995, antologia Vychodoeuropska proza).