ján hus a jeho stúpenci

Ťaháky-Referáty > História > Osobnosti
tlačiť|uložiť
Autor: Wavy.Girl
Dátum: 24.01.2006
Jazyk: Slovenčina
Počet slov: 1195
Ján Hus sa narodil asi roku 1371 v juhočeskom Husinci. Tam prežil svoju mladosť, videl útlak a poznal biedu poddaných. Študoval a pražskej univerzite. Po skončení štúdia sa stal majstrom slobodných umení (vysokoškolským učiteľom). Súčasťou jeho verejnej činnosti bolo kázanie v Betlehemskej kaplnke v Starom Meste
Pražskom.Vo svojich kázňach pravdivo vysvetľoval problémy spoločnosti.Kritizoval cirkevných a svetských feudálov, že neľudsky vykorisťujú poddaných a nežijú podľa božích prikázaní.
Príčinu všetkého zla videl Hus v bohatstve cirkvi
Chcel,aby celá cirkev žila jednoduchým životom: "Ne Mojžíš,ne král pozemský,ne papež! Jejich nařízení nezavazují, nejsou-li ve zhodě s přikázaními Kristovými. Sedláček dobrý jet vyšší a důstojnější než biskup.Kdokoli vyžaduje za svátosti peníze a nehodlá ustati od vydíraní,a zvláště když vydírá nehodně,nutí chudé,aby dávali, každý takový a všichni,kdož takoví jsou,jsou falešní proroci,svatokupci a tedy kacíři!" Jeho zásluhou vydal roku 1409 Václav IV. Kutnohorský dekrét, podľa ktorého dostali Česi na pražskej univerzite tri hlasy namiesto doterajšieho jedného a ostatné národy len jeden. Hus si svojou kriitikou získaval priazeň českého ľudu,ale znepriatelil si cirkev,bohatých mešťanov a šľachticov.Spor vyvrcholil roku 1412, keď Hus vystúpil proti predávaniu odpustkov, ktoré
vyhlásil pápež. Pražský arcibiskup mu zakázal kázať v Betlemskej kaplnke.
Rímsky pápež
Ho dal do kliatby, nikto sa s ním nemohol stýkať, kým žil v Prahe, nemohli sa tam konať cirkevné obrady. Preto Hus odišiel na vidiek na Kozý Hrádok a neskôr na hrade Krakovci,kde kázal ľudu vo voľnej prírode. Roku 1414 ho pozvali na koncil (snem) najvyšších cirkevných hodnostárov do nemeckého mesta Kostnica. Snem mal rokovať o reformách cirkvi. Husovi zaručoval bezpečnosť glejt (listina) rímskeho kráľa Žigmunda. Napriek tomu ho koncil po príchode uväznil a žiadal, aby odvolal svoje učenie a priznal si svoju chybu. Ján Hus však odmietol. Bol si istý,že má pravdu.Z väzenia písal listy priateľom v Čechách, ktorých nabádal, aby vždy hovorili a bránili pravdu. Keďže odmietol podriadiť sa cirkvi,6.júla 1415 ho ako ka-
círa zaživa upálili.
Správa o Husovom upálení
Vyvolala v Čechách proticirkevné nepokoje.Ľud prepadával kláštory a sídla bohatých kňazov. Onedlho začal kazateľ Ján Želivský podávať nielen hostiu (chlieb), ale aj víno z kalicha,doposiaľ určené len kňazom.Zhromaždenia veriacich
sa schádzali v prírode. Husitskí kazatelia tu hlásali,že ľudia si budú rovní, nebude pánov, kráľov, ani bohaých kňazov. Počet Husových stúpencov rástol. Začali sa nazývať husitmi a za svoj znak prijali kalich. V júli 1419 pod vedením pražského kazateľa Želivského zhodili z okien Pražskej radnice katolíckych konšelov,zaútočili na kláštory a bohaté fary. Počas nepokojov zomrel kráľ Václav IV. K husitom sa hlásili remeselníci,mestská chudoba,vidiecky ľud, drobná šľachta ba aj niektorí píslušníci panstva. Časť panstva a mešťanstva, ktorá povstaním zabrala niektoré cirkevné majetky, strácala záujem o ďalší revolučný boj-vystupovala umiernene. Žiadala len reformy v cirkvi.Jej stúpenci sa nazývali kališníci.Mešťania a univerzálni majstri z Prahy, nazývaní Pražania,chceli zas zbaviť cirkev majetku a moci.Avšak ostatní husiti (najpočetnejšia bola mestská a vidiecka chudoba) vystupovali aj naďalej radikálne (rozhodne).
Na jar 1420 si husiti založili
Trvalé útočisko-mesto Tábor,(pôvodne pevnosť) ,pri príchode doň odovzdávali svoj majetok do spo
ločnej pokladnice,zo spoločného majetku si budovali príbytky,hrady,zbrane.Na čelo Tábora si zvolili štyroch hajtmanov-veliteľov. Okolo Prahy a Tábora sa utvorili zoskupenia kráľovských miest -mestské zväzy.Centrom husitov vo východných Čechách bolo kráľovské mesto Hradec Králové. Husitské myšlienky sa šírili aj za hranicami Čiech. Do Tábora prichádzali poddaní z Bavorska,Poľska aj Slovenska. Husitské učenie šírili aj študenti,ktorí študovali v Prahe. Na začiatku roku 1420 sa rímsky a zároveň uhorský kráľ Žigmund (nevlastný brat Václava IV.) rozhodol,že sa násilím zmocní českého trónu. Toto nebezpečenstvo zblížilo všetkých prívržencov husitstva. Táboriti, Pražania aj kališníci sa dohodli na spoločnom programe - Štyroch pražských artikulách,kde žiadali slobodu kázania,príjmanie pod obidvoma spôsobmi,rozdelenie cirkevného majetku a trestanie ťažkých hriechov bez ohľadu na to,či ide o kráľa,mešťana,šľachica alebo sedliaka.
Pápež aj feudáli v susedných krajinách
Sa obávali husitov.Nechceli,aby sa ľud v ich krajinách búril proti cirkvi a šľachte.Preto pápež vyhlásil proti husitom vojenskú výpravu.Nepriatelia husitov mali v znaku kríž,preto sa nazývali križiaci.Na čelo križiackej výpravy sa postavil sám kráľ Žigmund Luxemburský, pretože sa chcel dať korunovať za českého kráľa.
V júli 1420 križiaci obkľúčili Prahu a zmocnili sa Hradu a Vyšehradu. Prahe prišlo na pomoc husitské vojsko z Tábora, ktoré viedol hajtman Ján Žižka z Trocnova.Husiti obsadili horu Vítkov a vybudovali na nej drevené zruby. Tu došlo k bitke.Husiti odrazili celú križiacku výpravu. Z ozbrojeného ľudu vzniklo neporaziteľné husitské vojsko, ktoré víťazilo nad ťažkou rytierskou silou. Husitské poľné vojsko sa skladalo z pechoty,jazdy a delostrelectva. Bolo vyzbrojené nielen mečmi, ale aj najrôznejším poľnohospodárskym náradím,upraveným na boj,napríklad: cep,remdik,halapartňa,sudlica,krompáč a sekera.