Jan Buzassy

Jan Buzassy


Narodil sa 10. aprila 1935 v Kocovciach, okres Nove Mesto nad Vahom. Zakladnu skolu a strednu ekonomicku skolu vychodil v Bratislave. Po maturite od roku 1956 studoval na FF UK knihovnictvo a slovencinu. Po skonceni studia roku 1961 sa stal redaktorom mesacnika Mlada tvorba a od roku 1968 az do zaniku casopisu roku 1970 bol jeho sefredaktorom. Od roku 1971 bol redaktorom vydavatelstva Slovensky spisovatel. V rokoch 19891993 posobil vo funkcii sefredaktora tohto vydavatelstva.

Do literatury vstupil basnickou zbierkou Hra s nozmi (1965), ktora sa svojskym sposobom nazerania na svet a zmysel ludskeho zivota v nom dotykala zakladnych poloh ludskej existencie. V dalsej tvorbe hladal a nachadzal vychodiska v odkaze antickej filozofie ako zakladneho kamena europskej civilizacie. Take su basnicke zbierky Skola kynicka (1966), Nausikaa (1970), Krasa vedie kamen (1972). V dalsich basnickych knihach skladbe Rozpravka (1975), zbierkach sonetov Znelec, Rok , Rok (obe 1976) i v basnickych zbierkach Bazova dusa (1978) a Lubovnik (1979) sa sustredil na basnicku interpretaciu estetickeho zazitku, vyrazne determinovaneho aj hodnotami slovenskej ludovej slovesnosti a folklornej tradicie. Navrat k poetickym postupom a principom prveho obdobia basnickej tvorby signalizuje skladba Plan, hory (1982), zbierka Zlaty rez a v 90. rokoch kniha Naprava vinom (1994), zbierky Dni (1995) a Svetlo vod (1997).

Venuje sa aj prekladom poezie z anglickej, ruskej a srbskej literatury. Vyznamne su najma jeho preklady T. S. Eliota a G. G. Byrona.