Zvonia na deň, mne na noc - oj srdce nežiali,
my skoro spať musíme, bo my skoro vstali.
Spať večne? Kto to káže? Boh? Ľudia tyrani!
Z polcesty sveta môjho ja ľuďmi vyhnaný.
Oj ľudia, ľúti ľudia! Vy draví šakali,
brať život! Skiaď to právo, či ste ho vy dali?
Ľudia ej! Ľuďmi radi menujú sa oni,
tí, čo ľudské i božské šliapajú zákony.
Zákon je len jeden u nich - jeden zákon vlčí
právo v putách a pravda na hraniciach blčí!
No príde i prísť musí
ten bohatier boží,
čo zákon pošliapaný na oltár vyloží.
No príde i prísť musí, ten veľký deň súdu,
a za stôl si zasadne pravda môjho ľudu!
Slnko v zlatej kolíske nad horou umiera, hlucho temno na vzchode jak uprostred cmitera.