Jan Boor

Jan Boor


Narodil sa 5. marca 1915 v Holici v rodine evanjelickeho farara. Do ludovej skoly a prvej triedy mestianky chodil v rodisku, do gymnazia v Skalici, kde roku 1933 aj zmaturoval. Po maturite4 studoval nemcinu a francuzstinu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. V ramci studii bol na stipendijnych pobytoch vo Viedni a v Grenobli. Po ukonceni vysokoskolskeho studia roku 1939 bol gymnazialnym profesorom v Tisovci a tri roky v Liptovskom Mikulasi. Roku 1943 narukoval. Ako vojak sa zucastnil v SNP. Bol redaktorom povstaleckeho casopisu Bojovnik. V tomto obdobi ho zatklo gestapo a tri mesiace vaznilo v Banskej Bystrici. Po oslobodeni roku 1945 necely rok pracoval na Poverenictve informacii. V rokoch 19461952 bol referentom Literarnohistorickeho odboru Matice slovenskej v Martine a v rokoch 19521956 odbornym asistentom FF UK v Bratislave. Od roku 1956 az do odchodu na dochodok roku 1982 posobil na Divadelnej fakulte VSMU v Bratislave, spociatku ako docent a od roku 1969 ako profesor. Zastaval funkcie prodekana, dekana a prorektora. Zije v Bratislave.

Literarne a publicisticky posobi od cias SNP. Od mladosti patri k poprednym znalcom zapadnych literatur a divadla. Znalost viacerych svetovych jazykov si zdokonalil na mnohych cestach do zapadnej Europy, ale aj do USA, Mexika a Indie. Knizne debutoval suborom cestopisnych crt a eseji z cesty po Mexiku nazvanej Mexiko (1949). Svoje poznanie anglickej, americkej a francuzskej literatury 19. a 20. storocia prezentoval v kniznom subore literarnovednych studii O zapadnych realistoch (1954). Svoju pozornost potom zameral na osobnosti svetovej dramatickej literatury a napisal rozsiahle studie o W. Shakespearovi, J. W. Goethem, A. Strindbergovi a L. N. Tolstom. O dramaticky zaner sa pokusil v piatich filozofujucich jednoaktovkach Zabavky s nesmrtelnymi (1970, druhe vydanie 1990); vacsinu z nich realizoval rozhlas alebo televizia. Historickofilozofujuce dialogizovane eseje Dni suzvuku (1973) su suborom styroch fiktivnych stretnuti vyznamnych osobnosti: Komenskeho so Spinozom, Jana Holleho s L. van Beethovenom, Whitmana s Thoreauom a Lenina s Rollandom. Po tomto beletristickom intermezze vydal synteticku vedecku pracu Dialektika dejin divadla (1977), v ktorej sa zaobera historiou divadla, zakladnymi metodologickymi otazkami divadla, periodizaciou vyvinovych etap divadelneho umenia a jeho miestom v strukture vsetkych umeleckych oblasti v dejinach ludstva, ako aj vyznamom jeho miesta v dejinach kultury. V nasledujucom diele Drama proti utlaku (1980) sa sustredil na svetove dramaticke diela a ich tvorcov, ktori programovo nastolovali vo svojich dielach socialne otazky a socialne protirecenia spolocnosti. Roku 1972 napisal rozhlasovu hru na faustovsku temu Faust a Mefisto v Parizi, ktora vysla knizne spolocne s rozhlasovou hrou Jana Stevceka Zasnuby inziniera Fausta (1981) pod nazvom Nas Faust (1982). Vyber z jeho casopisecky i knizne publikovanych studii o poprednych osobnostiach svetovej dramy vysiel knizne pod nazvom Drama a divadlo sveta (1985).

Rovnocennou sucastou tvorivych aktivit J. Boora je prekladatelska tvorba. Slovenskemu citatelovi a divakovi spristupnil prozaicke dramaticke, ale i basnicke diela Shakespeara, Nestroya, Steinbecka, Hauptmanna, Conrada, SaintExuperyho, Maeterlincka, Lewisa, Rollanda a inych autorov. Z basnickych prekladov su to najma vybery z tvorby W. Whitmana Pozdrav svetu (1956) a Trava a trstie (1974). Knizne vysiel aj jeho vyber z tvorby americkych dramatikov 20. storocia Moderna americka drama (1966). Pre basnicke pretlmocenie L. VadkertiGavornikovej pripravil preklad versovanej dramy francuzskeho dramatika J. Racina (Faidra).