Jan Beno

Jan Beno


Narodil sa 3. oktobra 1933 v Slatinke v zelezniciarskej rodine. Zakladnu skolu vychodil v rodisku, zmaturoval roku 1952 na Gymnaziu vo Zvolene. Potom studoval na FF UK v Bratislave slovencinu a rustinu. Po absolvovani vysokoskolskeho studia dva roky ucil na Vyssej pedagogickej skole v Banskej Bystrici. Roku 1959 sa stal redaktorom dennika Smena a roku 1966 redaktorom Romboidu. Po siestich rokoch bol odvolany z funkcie veduceho redaktora a odisiel na dvojrocne tvorive stipendium. Roku 1974 sa stal zastupujucim sefredaktorom a roku 1976 zastupcom sefredaktora vydavatelstva Slovensky spisovatel. V rokoch 19931995 pracoval na Ministerstve kultury SR ako veduci oddelenia literatury a kniznej kultury odboru umenia.

Knizne debutoval zbierkou poviedok Kazdy den narodeniny (1964), v ktorej tematicky vychadza z prostredia sucasnej dediny. Z tohto prostredia cerpa aj druha kniha poviedok Nad modrym svetom (1968). Nasledovala novela Bracek Rozum, sestricka Harmonia (1971) reagujuca v podobe alegorickej grotesky na vstup sovietskych vojsk do Ceskoslovenska, poviedkova kniha Alej lasky (1975), v ktorej tematicky zotrval v rodnom kraji, psychologicky ladene romany Druhy semester (1977) a So synom (1978). Atmosferu doby v poslednych mesiacoch druhej svetovej vojny zobrazil v romane Predposledny odpocinok (1980). Temou poviedkovej knihy Vyberanie hniezda (1982) su mravne i spolocenske problemy zivota sucasnych ludi v meste i na dedine. Obrazom zivota malej dedinky, ktora ma byt zatopena pri vystavbe vodnej nadrze, je spolocensky roman Kym pride velryba (1986). V satirickej novele Dobrodinec (1988) tematicky siahol do literarne nevsedneho prostredia vydavatelskeho pracoviska. Romanova novela Vykrik (1990) rekapituluje vo fiktivnom rozhovore syna s mrtvou matkou idealy, zivotne peripetie a sklamania generacie vstupujucej do zivota koncom 50. rokov. V novele Zena v snehu (1994) konfrontuje dva roznorode, ale v rodinnom prostredi podobne postihnute zenske osudy. Vydal knizne aj spolocensky kriticke aforizmy, sentencie a fejtony Na svoj narod nedam dopustit (1995). Jeho poslednou knihou je zbierka noviel Maslo v hlave (1997) s dominujucou nekompromisnostou k spolocenskym a moralnym nesvarom doby.

Jan Beno sa vyrazne prezentoval aj ako autor pre deti a mladez. V knihach Jeden granat pre psa (1971) a Skola sa zacina v maji (1974) cerpal z obdobia SNP a poslednych dni vojny. Triptychom autorskych rozpravok s vyraznymi fantazijnymi prvkami je kniha Ondrej Ondrejko a Zelen kral (1973). Pribehy zo zivota sucasnych deti zachytil v knihach Sneh je moj kamarat a Letna fujavica (obe 1978). Citove problemy dospievajuceho chlapca zasa zobrazil v knihe Naucil som sa mlcat (1985). V autorskej rozpravke Macaci kral (1992) formou alegorie spristupnil detskemu citatelovi fungovanie mechanizmu moci, ktoreho charakteristickou vlastnostou je najma bezohladnost. Rozpravky v knihe Stary husar a nocny Cert (1993) literarne spracoval podla ustneho podania ludoveho rozpravaca Michala Pavlovica z Prieval. V knizke Ako sa zajac nestal starostom (1993) v zvieracej autorskej rozpravke aktualizuje aj svary sucasnej spolocnosti. Rovnako rozpravkovy Lietajuci slimak (1995) perzonifikuje zivocisny svet velkej starej zahrady okolo hynucich slimakov. Neobycajnou fantazijnostou prekypuje posledna kniha pre deti O Kubovi najkubovskejsom na svete (1998).

Jan Beno je aj autorom viacerych televiznych hier pre deti (Kozi syr, Tri stastne ceresne a ine). Jeho rozhlasova hra Na puti k navratu (1998) ziskala prvu cenu v sutazi Slovenskeho rozhlasu. V poslednych rokoch sa tiez hodne venuje publicistike a literarnej kritike.