Jan Barica

Jan Barica



Narodil sa 27. decembra 1928 v Solivare v rodine financa. Do ludovej skoly chodil v rodisku, Buzite, Turni, Gelnici, Krompachoch a Puchove. Stredoskolske vzdelanie ziskal v rokoch 19401948 na Gymnaziu Ludovita Stura v Trencine. V rokoch 19481952 studoval na Pravnickej fakulte UK v Bratislave, ktore ukoncil doktoratom. Uz v case vysokoskolskych studii posobil ako zastupca sefredaktora dvojtyzdennika slovenskych vysokoskolakov Borba. Po uverejneni kritickeho clanku Vojencina a vysokoskolaci roku 1950 v tomto casopise bol politicky diskriminovany a dostudoval len podmienecne. Po skonceni vysokej skoly kratko pracoval v sportovom tyzdenniku Start a po absolvovani zakladnej vojenskej sluzby sa stal redaktorom dennika Smena, kde bol do roku 1955. V rokoch 19551958 bol tlacovym tajomnikom na Poverenictve stavebnictva. Od roku 1958 az do odchodu na dochodok roku 1989 posobil ako editor a veduci redaktor najskor vo vydavatelstve Mlade leta, potom na Slovenskom ustredi kniznej kultury, neskor vo vydavatelstve Pallas a nakoniec vo vydavatelstve Smena. Zije v Bratislave.

Na vsetkych pracoviskach v oblasti kniznej kultury sa Jan Barica zameral na zaner literatury faktu a encyklopedicku tvorbu ako organizator edicnych projektov, editor a propagator a prekladatel i autor takychto diel. Prelozil 20 diel literatury faktu a encyklopedickych priruciek. Je autorom piatich malych popularnonaucnych atlasov pre deti: Krasy Slovenska (1964), Automobily sveta (1968), Dopravne cuda (1971), Slovenske narodne povstanie (1974) a Milan Rastislav Stefanik (1990). Autorsky pripravil aj encyklopedicke diela Slavni priekopnici slovenskej vedy a techniky (1979) a Vede a narodu (1984, 1988). Druhe dielo bolo roku 1985 ocenene na kniznej sutazi IBA v Lipsku Schonste Bucher aus alles Welt bronzovou medailou. V poslednom obdobi sa zameriava najma na kritickorecenzentsku reflexiu knih literatury faktu a encyklopedickej tvorby, a to najma v Literarnom tyzdenniku.

K jeho sedemdesiatke pripravuju Mlade leta, kde pred 40 rokmi vybudoval redakciu naucnej literatury a encyklopedii, jeho suborne dielo Slovensky panteon o priekopnikoch slovenskej vedy a techniky urcene predovsetkym mlademu citatelovi.